Šarmantné policajtky v službách mesta

Michaela a Erika mali vždy jasno v tom, čo budú robiť. Chceli sa stať policajtkami. „Naši tomu veľmi neverili. Keď mi však prišlo vyrozumenie, že ma prijali, mama sa tešila spolu so mnou,“ zaspomína si Erika. Jej kolegyňa Veronika už v detstve obdivovala uniformy. Vedela, že jej budúce povolanie s nimi určite bude nejako súvisieť. V čase náboru do radov trnavskej mestskej polície sa aj v jej prípade rozhodlo úspešne. Ženy najskôr museli absolvovať vstupný pohovor, fyzické previerky a psychologické testy. Po prijatí do radov kolegov sa zúčastnili trojmesačného kurzu odbornej spôsobilosti, kde sa po prvýkrát stretli aj so zbraňou. „Okrem toho, že sme sa oboznámili so zákonmi, nás čakala aj fyzická príprava a streľby,“ povedali nám. Ich rozhodnutie pracovať v tak trochu netradičnom povolaní blízki akceptovali bez problémov. Podobne reagovali aj ich kolegovia v práci. Žiadny z mužov im totiž nedáva najavo, že by niečo nerobili tak dobre ako oni. „Keď sme nastúpili, pomohli nám zorientovať sa. Niekedy si nás síce doberajú, ale len v rámci zábavy,“ zhodli sa mestské policajtky. Hoci patria k nežnejšiemu pohlaviu, žiadne výhody ani úľavy v práci nemajú. Michaela je spomedzi nich služobne najstaršia a svojmu povolaniu sa venuje už deväť rokov. „Jej prácu si veľmi ceníme. Svedčí o tom aj to, že časom postúpila, a už dva roky pôsobí ako zástupca veliteľa zmeny,“ pochvaľoval si veliteľ Roman Petrovič. Erika a Veronika pracujú pri trnavskej mestskej polícii dva roky. Venujú sa najmä doprave v centre mesta. Ako priznali, niektorí vodiči sa k nim pri riešení priestupkov správajú arogantne. Väčšina z nich však reaguje oveľa pokojnejšie ako príslušníčky nežnejšieho pohlavia. Práve ženy sú často veľmi nepríjemné a dokonca aj vulgárne. Okrem nepríjemnejších chvíľ však zažívajú aj milé stretnutia. „Raz nás oslovila jedna mladá žena. Povedala nám, že parkovací lístok si nezakúpila len preto, aby sa s nami mohla stretnúť. Chcela sa s nami porozprávať a odfotiť sa na pamiatku. Dokonca nám ukázala aj maminu fotografiu, ktorá tiež pracuje pri mestskej polícii v Žiline,“ usmiali. Svoje rozhodnutie stať sa policajtkami zatiaľ neoľutovali. „Práca nás baví a nevymenili by sme ju za žiadnu inú,“ odkazujú.
Renáta Kopáčová