Článok pokračuje pod video reklamou
Po dvojročnom štúdiu biografických a historických materiálov ju napísal renomovaný trnavský režisér Michal Babiak, ktorý svoje zámery zrealizoval spolu s dramatičkou Mirkou Čibenkovou.
„Bol to človek vo veľkej miere sklamaný tým, aký bol a k akému naplneniu dospel jeho život. Je jednou z najtragickejších postáv slovenských dejín. Kultúrno-spoločenské prostredie bolo v čase jeho života nevyzreté a mentálne nežičlivé. Jeho život ovplyvnilo neuveriteľne veľa osobnej ľudskej závisti. Stredobodom príbehu je preto otázka postavenia umelca v spoločnosti, ktorá determinuje jeho podmienky, na jednej strane mu nedovoľuje naplno rozvinúť svoje tvorivé schopnosti, na druhej strane ho núti prispôsobovať sa a žiť podľa ducha doby,“ predstavil hlavného hrdinu Babiak. Schneider úspešne koncertoval v Lipsku, v Berlíne, ale na Slovensku pre neho miesta nebolo. Keď našiel naplnenie svojho života v Jednotnom katolíckom spevníku, postavil sa proti tomuto dielu Andrej Hlinka a nikto sa neopovážil mu odporovať.
Sú Slováci mŕtvy národ?
Dramatizácia sa začína v roku 1907 v parížskej hotelovej reštaurácii, kde sa Mikuláš (Jozef Bujdák) stretá s tanečnicou a špiónkou Mata Hari (Dagmar Bruckmayerová). Dej pokračuje v Štefánikovom pražskom byte, najprv dialógom zvodcu žien Štefánika (Andrej Palko) a zanieteného hudobníka Schneidra, potom návštevou Madam X (Nina Kočanová), ktorá poveruje Štefánika úlohou paralyzovať herečku Bellarosu, aby morálne neohrozila Prahu... Prichádza k zámene osôb. Za Bellarosu pokladá Štefánik budúcu Schneidrovu ženu Idu (Zuzana Šebová), rozvíja sa vzťah Štefánika a Mata Hari, neskôr Mata Hari zastrelia a Štefánik zahynie... Hru pretkávajú neustále stretnutia Mikuláša s „krstným otcom“ – Paganinim (Gregor Hološka), ktorý ho vedie životom a usmerňuje. Po mnohých peripetiách sa Schneider v záhrobí v roku 1958 stretáva s mŕtvymi priateľmi. Na zvítanie chcú koncertovať, ale na Schneidrove dirigentské poklepkávanie paličkou umelci nereagujú. Spíte?... Spíte?... vkladá Mikulášovi autor do úst posledné slová a zároveň ich vysvetľuje: „Neviem, do akej miery spíme, alebo sme mŕtvy národ.“ Myslí na Slovákov, hluchých ku genialite hudobného skladateľa, na problematické charakterové črty národa.
Kvalitná je i hudobná zložka
Pre postavu Niccola Paganiniho sa Babiak rozhodol po potlačení pôvodného zámeru urobiť Schneidrovým krstným otcom Schuberta. Keď po napísaní hry
hľadal v archívoch hudbu k nej, zistil, že existujú Schneidrove Variácie na Paganiniho tému z roku 1900. Súvislosti týkajúce sa Schneidra a Štefánika sú v značnej miere historicky presné. Stretnutie s Mata Hari je autorova fikcia, ktorá mu zišla na um, keď hľadal v Paríži osobu, ktorej by Schneider mohol rozprávať svoj príbeh. „Okrem môjho sna, v ktorom sa stretli, žiadny spoľahlivejší dôkaz neexistuje,“ hovorí autor, i keď zároveň pripúšťa, že všetko je možné...
Pre titulnú úlohu zvolil Babiak podľa Schneidrovho vzoru lyrického, jemného a romanticky pôsobiaceho Jozefa Bujdáka. „Na klavíri som hral pred desiatimi rokmi. Od septembra som cvičil skladby a bol to pre mňa dosť veľký stres. Schneider bol dobrý klavirista, vyžadovalo to odo mňa kondičku v prstoch,“ tvrdil v sobotu 17. marca po premiére Jozef Bujdák, ktorý sa zžíva s postavou Schneidra. Korepetítorka Andrea Strečanská odviedla s hercami kus práce pri nácviku hudobných a piesňových častí hry, ktorou trnavské divadlo spláca kus spoločenského dlhu tejto osobnosti. Ako v mene divadla povedal umelecký šéf Ján Zavarský, tvorivý kolektív dúfa, že hra bude divácky úspešná.
Janka Pekarovičová
