V roku 1960 prišiel aj do Krajového divadla v Trnave, kde pôsobil päť rokov. Po jeho zrušení odišiel do nitrianskeho divadla, kde predvádzal svoje majstrovské herecké umenie.
Nezabudnuteľný herec stvárnil počas svojho pôsobenia v trnavskom Krajovom divadle veľké množstvo postáv. V komédii Sen noci svätojánskej si zahral krajčíra, v Hamletovi výstredného šviháka. V Ženskom zákone ako aj v Hre lásky a náhody zasa sluhu. Ako chlapec z ulice sa trnavskému publiku predstavil v Príbehu na brehu rieky. Účinkoval aj v predstaveniach Prefíkaná vdova, Lúpežník, Caesar a Kleopatra, Žena priveľmi počestná či Nehoda.
„Bol to veľmi talentovaný herec. Tým, že bol nižšej postavy, nehrával hrdinov, ale skôr komické postavy. V nich sa skutočne našiel,“ povedal nám jeho bývalý kolega z trnavského divadla, ale aj výborný herec a režisér Vendelín Kufel z Trnavy. Zaujať však podľa neho dokázal aj detského diváka. Pri stvárnení postavy Šašula v Mesiaci v anténach ho deti ani nechceli pustiť z javiska. „Milan mal výrazný cit pre mieru a podanie satirickej postavy. Na diváka to malo vynikajúci dopad. Vždy to prinášalo búrlivý smiech a obrovský aplauz,“ zaspomínal si Kufel. Kiš sa podľa neho vypracoval na herca a komika, ktorý nemal na Slovensku páru. „Zároveň to bol vynikajúci človek. Nekonfliktný, skromný, priateľský a vtipný. Bola radosť s ním spolupracovať a rovnako zájsť si do spoločnosti,“ dodal. V nitrianskom Divadle Andreja Bagara sa minulú stredu s Milanom Kišom rozlúčili jeho priatelia, kolegovia a známi. „Bol umelcom s veľkým talentom a obrovským srdcom. Slovenskému divadlu bude veľmi chýbať,“ vyznal sa jeho bývalý kolega a priateľ Vendelín Kufel.
Milana Kiša pozná nielen divadelné publikum, ale aj televízny divák. Nezabudnuteľné sú jeho úlohy mladého cigánika vo filme Martina Hollého Balada o siedmich obesených (1968) či večne opitého a chorého malomestského lekárnika Filadelfiho z filmu Pomocník (1982). S jeho menom sa spájajú aj Jakubiskove filmy Tisícročná včela (1983) a Nevera po slovensky (1980). Veľkou túžbou Milana Kiša, ktorú vyjadril ešte v roku 1965 v jednom trnavskom divadelnom bulletine bolo, aby si mohol zahrať v dobrom muzikáli. Vtedy tridsať jeden ročný herec možno ani len netušil, že sa mu sen naozaj splní. Jeho poslednou úlohou na doskách nitrianskeho divadla bola práve postava Jána Fintu v najnovšom Bednárikovom muzikáli Divotvorný hrniec, ktorou sa so svojimi divákmi rozlúčil.
Renáta Kopáčová