ý minulý týždeň rozložil svoj stan na okraji Trnavy. V jeho manéži vystupuje celkovo jedenásť členov rodinného klanu Navrátilovcov. Ak sa už aj tých najmenších členov spýtate, či si vedia život bez cirkusu predstaviť, všetci svorne tvrdia, že nie. Život v maringotkách a tisíce precestovaných kilometrov už majú jednoducho v krvi.
Cirkus rodiny Navrátilovcov pod menom Humberto existuje pätnásť rokov. „Nadviazali sme na dedičstvo našich rodičov, ktorí mali tiež vlastný cirkus. Jazdia však stále s nami, ich cenné rady sa nám totiž vždy zídu,“ hovorí nám na úvod nášho stretnutia Hynek Navrátil, ktorý spoločne s bratom Bohumilom cirkus riadi.„Sme už štvrtou generáciou, naše deti piatou. Môj otec aj ja som sa narodil v maringotke, od narodenia sme na cestách.“ V dva a polhodinovom vystúpení Hynek divákom predvádza čísla s medveďom, ťavami, koňmi a psami. „Brat zase prezentuje divákom kúsky s levmi. Naše pôvodné povolanie je totiž drezúr. Snažíme sa artistické čísla a vystúpenia našich dvoch klaunov z Poľska spojiť s vystúpeniami zvierat, aby bol program pre divákov rozmanitý a pestrý.
Levov sme cvičili aj v rámci nakrúcania seriálu Cirkus Humberto. Za účinkovanie sme vtedy dostali len niekoľko sto korún. Ale nie je to práca o peniazoch. Viac by nás mrzelo, ak by po predstavení ľudia povedali, že zbytočne vyhodili peniaze a premárnili celý večer,“ konštatuje.
Majú cirkusanti vôbec domov?
Každý jeden člen rodiny Navrátilovcov sa narodil v inom českom meste. Hoci by sa zdalo, že sú celoživotnými tulákmi, opak je pravdou. „Teraz sme doma v Trnave a do konca roka prejdeme s naším vystúpením ešte zopár slovenských miest. Sme už tretí rok na Slovensku a naši fanúšikovia v Čechách nám to aj trocha zazlievajú. Každú zimu ale zakotvíme v našom domčeku, ktorý je akýmsi zimoviskom.“ Vedľa neho si však Navrátilovci postavili aj tréningovú halu a dielňu na opravu cirkusu. Ani cez Vianoce dlho nezaháľajú. Ba práve naopak, za angažmán odchádzajú do západnej Európy, kde má cirkus veľkú tradíciu. „Vstupné sa tam pohybuje desaťnásobne viac ako u nás,“ hovorí Hynek.
Ako sa priznal, život vo svojom cirkuse by nevymenil za nič. „Aj ja už som si párkrát povedal, že to nechám. Na koniec som sa aj tak vždy z toho vyspal. Každý človek, nech robí hocičo, má raz za čas takú krízu. Pre mňa nie je problém robiť čokoľvek, ale cirkusantstvo mám už v krvi. Je to hrejivý pocit, keď diváci spokojní a šťastní odchádzajú zo šapitó domov.“ Podobné pocity zdieľajú vraj aj tí najmenší z klanu Navrátilovcov, ktorí si za svoje vreckové dokonca sami kupujú rekvizity. „Ťažko sa to hovorí, ale ak by sa tomu raz v budúcnosti už nechceli venovať, nebránil by som im,“ hovorí otec.
Rovesníkom nezávidia, majú iné túžby
„Nechcela by som robiť nič iného,“ priznáva sedemnásťročná Bohunka Navrátilová, ktorá si v cirkuse našla dokonca priateľa. Vydávať sa ale zatiaľ nechce. Počas zimy ju vraj doma sedieť príliš nebaví, oveľa radšej cestuje. „Nikdy som nezávidela svojim rovesníčkam,“ hovorí hadia žena, ktorá pre seba i svoju mladšiu sestru Máňu dokonca šije kostýmy. Tá bude čoskoro oslavovať jedenásť rokov. Vyrušili sme ju pri hre na počítači. Ochotne nám však zapózovala so svojím poníkom Eponkou. Tú teraz učí vysokej škole: zdvíhať predné nohy a chodiť po manéži. „Rada sa predvádza pred ľuďmi,“ hovorí Máňa, ktorá sa však v strede manéže cíti tiež veľmi príjemne. Aj keď sa musí počas predstavenia trikrát preobliecť. To jej však nevadí, veď v skrini má asi aj chodeniu na rukách, sme zase zastihli pred vystúpením, ako si čistil topánky. „Pred každým vystúpením mám trému, nechcem to zanedbať. Trénujem ráno aj večer,“ hovorí a zároveň priznáva, že raz by sa chcel venovať drezúre zvierat podobne ako jeho otec. Plynulou slovenčinou sa s nami zhováral aj dvadsaťtriročný Karel Navrátil, ktorého na angažmá zavolali aj do afrického Tuniska a prešiel aj veľa ďalších európskych štátov. Žongluje s kužeľmi, krúžkami aj horiacimi pochodňami. „Mám veľké plány do budúcnosti. Chcem urobiť rekordy. Som jediný v strednej Európe, ktorý hádže s deviatimi kruhmi. Chcel by som zvládnuť jedenásť,“ pochváli sa. Najmladší z rodiny Navrátilovcov vystupuje zase s kozami. Celkovo ich má v ohrade jedenásť. Každá z nich má zaujímavé meno. Nájdete medzi nimi Ludvíka, Romea, Lízu, Baltazára, Júliu i Darťanana. V manéži však vystupuje len s piatimi. „Chodia po schodoch, po valcoch a skáču cez obruče. Dva roky mi trvalo, kým som ich vycvičil.“
Stan má kapacitu až tisíc ľudí, naposledy ho ľuďmi úplne naplnili minulý rok v Bratislave. „Pre nás je však úspech, aj keď príde len dvesto ľudí, ktorí sa ale naozaj budú skvelo baviť. Na to potom spomínate aj niekoľko dní,“ konštatuje Hynek.
Vstávajú s levmi a ťavami
V Humberte žijú okrem členov rodiny Navrátilovcov aj ďalší ľudia, ktorým učaroval túlavý život. Pomáhajú im, aby cirkus fungoval po technickej stránke. „Máme tridsaťpäť ľudí, kedysi však bolo v cirkuse aj sedemdesiat. Človek musí byť fyzicky zdatný a prispôsobiť sa pracovnej dobe od rána do večera. Ale aj artista okrem hrania v manéži, tiež pracuje. Každý musí zapojiť ruku k dielu,“ vysvetľuje Hynek a zároveň nám vysvetľuje, že aj keď sa to nezdá, život v cirkuse má svoj harmonický rytmus. „Vstávame ráno o siedmej. Keď sa však presúvame do iného mesta, budíme sa oveľa skôr.“ Po raňajkách sa každý pustí do svojej práce. „Kým sa jedni starajú o zvieratá, druhí cvičia a naopak.“
Aj jeho brat Bohumil okrem toho, že vystupuje ako krotiteľ levov a cvičiteľ koní, pomáha aj ako stavač, šofér a účtovník. Okrem slovenčiny ovláda aj nemčinu, francúzštinu, ruštinu a poľštinu. Najmenšia artistka a krasojazdkyňa na poníkoch Maňa a najmladší drezúr Ludvík však nesmú pozabudnúť ani na školské povinnosti. Vo svojich maringotkách majú poodkladané učebnice, ktoré musia počas cestovania prebrať. Potom, ich štyrikrát do roka preskúšajú učitelia. Kedysi to však podľa Hyneka bolo inak. „Ja som kedysi chodil do školy v každom meste, ale nanajvýš mi tam dali niečo namaľovať. Slovensky čítať a písať som nevedel. Veľa som sa toho nenaučil, ale mal som aspoň razítko, že som bol v škole. U štátnych cirkusov, keď bolo viac detí, sme mali aj vlastnú školu. Kvôli dvom deťom sa to však dnes neoplatí.“ Všetok voľný čas v cirkuse venujú okrem iného aj príprave na predstavenie. V stane sme našli aj Hynekovu manželku Zdenu ako točí s hula hopmi. Kedysi chodila po lane. „Pretrhla si všetky kolenné väzy, ale to k cirkusovému remeslu patrí. Ak sa cirkusanta opýtate, či má nejaké zranenie, každý vám odpovie, že má. Ale ak má chuť aj naďalej, naučí sa nejakú novú disciplínu a úspech v publiku si získa späť.“ Na hrazde kedysi cvičila aj Marie Navrátilová, ktorá dnes predáva v cirkuse vstupenky. „Dostala som sa už do artistického dôchodku, zastupuje ma ale moja dcéra,“ povedala s úsmevom. Čas na posedenie si však cirkusanti v kruhu svojich blízkych vždy nájdu.
„Keď sa oteplí a sadneme si večer po predstavení pred maringotky, zaspomíname si na rôzne príhody. Vtedy sa cítime, akoby sme boli pri táboráku,“ pousmeje sa Hynek na záver.
Lenka Juríková