riedy na doslova undergroundové štúdio.
V ňom by sa odohrávali nielen skúšky, ale aj samotné predstavenia - Disk totiž už desaťročia sídli v suterénnych priestoroch kultúrneho domu na Kopánke, kde má skúšobňu v bývalom sklade. Blaho Uhlár priznáva, že nápad zriadiť stálu scénu vznikol vlastne z núdze. Divadlo Jána Palárika je pre súbor príliš drahý a ostatné zariadenia nie sú takisto vhodné. „Chce to nejaké investície, aj keď je to trochu silné slovo. Ponaťahovať elektrinu, textílie, umiestniť praktikáble. Všetko tak, aby bol priestor prestaviteľný podľa potreby,“ tvrdí Blaho Uhlár a dodáva: ,,Nepochybujem, že divadlo sa dá hrať všade. V New Yorku som bol v byte na poschodí činžiaka a ten bol prerobený na divadlo. Iba u nás je to nezvyk. My sme hlúpy národ, kde si mafiánska kultúrna čvarga robí čo chce.“
Enfant terrible slovenského divadelníctva sa však netají obavami, že vízia môže naraziť na tvrdé prekážky. „Do mesiaca môžu do Disku prísť kontrolóri a nájdu si predpisy, aby to zatrhli. Aj divadlo na Korze kedysi zrušili z hygienických dôvodov. Vzápätí tam vzniklo iné divadlo a to tam už mohlo byť. Neviem, v New Yorku asi majú asi zlých kontrolórov. Možno urobíme potichu pár predstavení, aby to celé neskončilo ešte pred tým, než to začne.“
Súbor premiéru s pracovným názvom Šagvýte avízoval už na november minulého roku. Túto inscenáciu však režisér zahodil do koša a dnes vzniká úplne nová pod názvom Výhľad. Uhlár prvú inscenáciu s Diskom uviedol v roku 1987. Po Ochotníkoch nasledovali nemenej úspešné A čo? TANAP, Pat (Kto sú svine) a Ad Libitum. V roku 1992 sa jeho rozlúčkovou stala hra s názvom Bieda alebo koniec divadla v meste T. V tomto roku možno práve Výhľad bude prvou lastovičkou, ktorá uzrie svetlo sveta na doskách nového štúdia a v meste T. sa začne blýskať na lepšie časy.
- jk -