Veľkolepý model pirátskej lode Sajtan, detailne prepracované vodné mlyny na Váhu alebo makety neexistujúceho Šintavského a Čierneho hradu. To všetko má už známy modelár Eduard Levko z Dolnej Stredy za sebou. Zabudnuté dejiny ľuďom odhaľuje svojsky prostredníctvom svojej fantázie, trpezlivosti a šikovných rúk. Najnovšie sa môže popýšiť ďalším výtvorom, ktorým je dva a pol tisíc rokov staré keltské opevnené sídlo, oppidum.
„Model mi zabral približne 120 hodín práce,“ vysvetľuje. Začal ho vyrábať v decembri minulého roku a dokončil ho v januári. „Je to rekonštrukcia
jedného jediného zrekonštruovaného keltského oppida na Slovensku. Archeologické nálezy však dokazujú, že na našom území ich bolo niekoľko. Boli menšie ako inde a o ich vzhľade nemáme presnejšie informácie. Budovali sa prevažne v oblastiach s vhodnou pôdou a surovinovými ložiškami,“ hovorí Eduard. Jeho originálna pohanská maketa sa nenachádza ani v špecializovaných inštitúciách či múzeách v strednej Európe. „Obsahuje systém strážnych obranných veží, hospodárske budovy, svätyňu a pätnásť jazdcov, ako aj ich obytné domy,“ ukazuje. O Keltoch hovorí ako o národe, ktorý zmizol.
V rámci Trnavského regiónu sa ich opevnené sídla vyskytovali aj na dnešnom území Bučian, Križovian i Dolnej Stredy. „Zaujímavosťou je, že uctievali zvieracie božstvá. Obetovali im zvieratá, ale aj ľudské obete, najmä zajatcov. V radoch bojovníkov dokonca pôsobili aj ženy. Keltské matky pri dobití územia radšej zabíjali svoje deti, len aby sa nedostali do rúk nepriateľa. Vedeli, že by ich čakalo otroctvo a to bolo pre nich horšie ako ostať nažive,“ pokračuje v zaujímavom rozprávaní. Ako sme sa dozvedeli, niektorí z keltských kmeňov bojovali aj nahí, len v zbroji. „Boli to práve Kelti, ktorí vynašli hrnčiarsky kruh. Ten sa v nezmenenej forme používa dodnes. Vyrábali aj krásne ozdoby, ktoré sa však nepoužívali ako dekoratívny doplnok, ale mali skôr náboženský charakter. Mali svojich kráľov i šľachtu, akúsi vládnucu vrstvu kniežat, z ktorých si každý razil svoje mince.“ Podľa dolnostredského modelára mali tiež výborne rozpracovaný sociálny systém. „Mohla by im závidieť každá dnešná sociálna poisťovňa. Dokázali sa postarať o rodiny, v ktorých bojovník padol. Mali tiež akýsi druh materských škôl a v keltských rodinách vládla rovnoprávnosť. V 1. až 2. storočí nášho letopočtu však bol tento indoeurópsky národ aj ich umenie na našom území už len minulosťou,“ dodáva. Ostalo nám však po nich jedno krásne genetické dedičstvo, modré oči.
Petra Nagyová, foto: autorka