Frederik Šúry bol kapitánom Slovenska

„Slovensko, ktoré hralo v Kanade pod hlavičkou Bratislavy, bolo zaradené do skupiny AA. V nej sa nachádzali najmä ročníky narodenia 1994,“ prezradila na úvod jeho mama Andrea. Sympatický blonďák si spoza veľkej mláky priviezol hneď niekoľko zážitkov. „Tým prvým bol let do Kanady. Nad Grónskom sme sa dostali do silnej turbulencie a priznávam sa, vtedy som sa bál. Jedlo a pitie, ktoré nám tesne predtým doniesli, sme z tej turbulencie mali na sebe. Nebola to sranda,“ začal svoje rozprávanie Frederik. „Druhým zážitkom boli samotné zápasy. Najskôr sme odohrali dva prípravné a po nich došlo k voľbe kapitána tímu. V našom družstve bolo veľa slovanistov, tak som čakal, že sa kapitánom stane jeden z nich. Keď po tajnom hlasovaní prečítali moje meno, bol som veľmi prekvapený,“ dodal skromne útočník, ktorý v prvej formácii pôsobil so spoluhráčmi Mikšíkom a Schrönerom. „Tretím prekvapením boli samotné haly. Ich vybavenie a úroveň. Je to úplne iné ako u nás.“ Pravda, hokej je v krajine javorového listu modla a aj finančné prostriedky vynaložené na neho sa s tými na Slovensku nedajú porovnať. Napriek tomu mladí Slováci ukázali, že aj za málo peňazí sa dá hrať poriadna muzika. „Prehrali sme v zápase, v ktorom sa rozhodovalo o postupujúcom do semifinále,“ prekvapil Frederik informáciou, ktorá ukázala, kde sa súčasný slovenský hokej nachádza v konkurencii ďalších 130 tímov z celého sveta. Do finále sa napokon dostali dve detroitské mužstvá. Na ich súboj bola Coliseum Pepsi Aréna vypredaná. Mladí hokejisti boli v Quebécu ubytovaní vo frankofónnych rodinách, ktoré sa prihlásili na túto úlohu dobrovoľne. Frederik spoločne s Michalom Michaličkom bývali u staršieho manželského páru, ktorý svojim podnájomníkom splnil, čo im videl na očiach. „Ráno nás čakali na stole raňajky, snažili sa s nami rozprávať po anglicky a najmä ujo bol srandista. Chodili na každé naše zápasy,“ smial sa na spomienkach Frederik a jeho mama ho pohotovo doplnila: „Nielen to. Oni chodili na zápasy v slovenských dresoch a povzbudzovali akoby išlo o ich synov.“ Každý deň bol pre hokejistov pripravený nejaký výlet po meste a okolí. Zápasy hrávali v rôznom časovom období. Aj predpoludním o pol jedenástej, ale aj o o pol desiatej večer. Napriek náročnosti programu skóroval Frederik v každom zápase, a s piatimi gólmi sa stal najlepším strelcom tímu. V zápase s Novou Scotiou bol dokonca vyhlásený za najlepšieho hráča tímu. Kariéra ako hrom čaká na tohto ambíciozného Trnavčana. „V živote človeka sa dejú aj náhody. Na spiatočnej ceste sme sa v lietadle stretli s otcom Jakuba Rumpela, ktorý hrá v juniorskej súťaži. Pán Rumpel bol nadšený tým, že ďalší Trnavčan sa objavil v zámorí. Aspoň na chvíľu,“ doplnila Andrea Šúryová. Ešte skôr ako Frederik vhupne do ďalších turnajov, musí dobehnúť zameškané učivo v škole. V tomto smere má veľkú podporu vo svojej triednej učiteľke Božene Dekanovej. „Frederik je snaživý, prispôsobivý, ale aj hyperaktívny. Najviac má rád zemepis a prírodopis. Matematiku už veľmi neobľubuje. A viem o ňom, že má rad prírodopisné filmy o zvieratách,“ povedala o svojom žiakovi učiteľka, ktorú by pravdepodobne chcel mať každý školák. Frederika fascinovali v Quebécu aj športové obchody. Z jedného si domov doniesol hokejku. Možno ju už v týchto chvíľach používa priamo na ľade. K tomu, aby naďalej reprezentoval svoju ZŠ Spartakovskú, HK Trnava, mesto Trnava a v neposlednom rade aj Slovensko.
Tatiana Čuperková