To boli len niektoré z mnohých vystavovaných jedál, ktoré uplynulú sobotu priniesli do kultúrneho domu v Opoji nielen domáce gazdinky, ale aj z Hoste, Pavlíc, Pustých Úľan, Veľkého Grobu, Abrahámu a Vlčkoviec. Podujatie pod názvom Ochutnávka jedál starých materí sa konalo už šiesty rok. Aj tentokrát ich posvätil dôstojný pán z Opoja. Vždy sa uskutočňuje v inej obci a jeho hlavným cieľom je predstaviť tradičné jedlá našich starých mám a predstaviť ich ďalším generáciám.
Ochutnávku jedál vymysleli v Pavliciach
„Naše mamy a babky sú naklonené tejto akcii. Iniciatíva na jej vznik išla odo mňa. Prehliadku jedál sme vymysleli na pracovnom stretnutí s ostatným starostami,“ povedala pre naše noviny starostka obce Pavlice Mariana Šuranová. „Všade, kde sa doteraz ochutnávky uskutočnili, sa stretli s obrovskou odozvou obyvateľov. U nás majú v zimnom a jarnom období svoju tradíciu zakáľačky. Myslím si však, že v minulosti mali väčší šmrnc ako dnes. Ľudia boli po zakáľačke unavení, ale našli si čas a večer degustovali všetko, čo sa dalo,“ skonštatovala. Špecifikom Pavlíc je aj to, že počas fašiangov sa u nich vždy robí kalkýš. „Recept sme zdedili po našich mamách a prechádza z generácie na generáciu. V minulosti sa nepiekli typické koláče ako teraz, robili sa mrvány, makovníky, orechovníky. Keď nevesta odchádzala z domu, koláče sa neroznášali, ale prehadzovali sa cez bránu. Ako deti sme stávali za bránou a bili sme sa o to, kto prvý uchytí mrván či makovník,“ rozprávala s úsmevom. Na tohtoročnej ochutnávke si dopriala hrachovú a cícerovú kašu, ktoré má najradšej. „Veľmi sa mi tu páči. Chutili mi aj orechovo-makovo-lekvárové lokše a fánky. Myslím si, že všetko, čo tu je, má kvalitu a je pripravené s láskou gazdiniek,“ povedala.
Prvý ročník sa uskutočnil vo Veľkom Grobe
Tradícia Ochutnávky jedál starých materí odštartovala Vo Veľkom Grobe. „Pred šiestimi rokmi sa u nás konal prvý ročník. Som rád, že to prerástlo do takéhoto rozsahu. Naše gazdinky sa na prehliadku dlho pripravovali,“ povedal nám starosta Veľkého Grobu Ladislav Andor. „Väčšinu jedál, ktoré sa varia v ostatných obciach, pripravujeme aj u nás. Z múčnych sú to najmä oškvarkové a cibuľové osúchy, pagáče, jablkové a makové štrúdle. Pre našu obec je charakteristický aj jeden koláč, ktorý sa volá zahybák. Je to makovník alebo orechovník, ktorý je stočený do podkovy. Je to naša tradičná pochúťka. Na fašiangy sa u nás hovorievalo, že zahybáky vrndžia. Hovorilo sa to vtedy, keď sa na fašiangy chlapci opili a chodili po dedine,“ vysvetlil. Toto pomenovanie sa údajne používa dodnes.
V Hoste sa tešia obľube šúľance i perky
V Hoste sa podobná akcia uskutočnila pred troma rokmi a stretla sa s obrovským úspechom. „Zúčastnilo sa na nej 400 ľudí. Vtedy nám niektorí vyčítali, že sme to nedali na verejnosť. Napriek tomu bola odozva veľká,“ povedal nám starosta Hoste Cyril Špačinský. Ako poznamenal, rád sa díva na dobre pripravené a pekne naaranžované jedlo. „Samozrejme, vždy ho aj ochutnám,“ vyznal sa. V obci majú tradíciu rôzne starodávne kaše, gerheny a kalkýše. „Dnes tieto jedlá už mladým veľa nehovoria. Aj preto sú takéto výstavy a prehliadky potrebné. Nech vidia, aké boli zvyky našich predkov a aké mali jedlá. Okrem kaší sa u nás tešia obľube lokše s husacinou, šúľance a perky,“ dodal. Na obecnom stole sme našli bratislavské rožky i prclíky.
Jedno z najstarších jedál, pohánkovú kašu, sa rozhodla priniesť Terézia Ondrejkovičová. „Recept som vyčítala z jednej starej kuchárskej knižky. Pohánka sa uvarí v osolenej vode a na ňu podľa chuti usmažíte cibuľku i slaninku. Príprava jedla trvá asi hodinu. Je to veľmi zdravé a chutné. Dokonca je vhodné pre ženy, ktoré majú kŕčové žily,“ povedala nám.
Starosta Pustých Úľan rád jedával kalkýš
„Je to veľmi zaujímavá akcia. Dnešné mladé ženy i muži sa môžu dozvedieť, aké jedlá kedysi pripravovali naše staré mamy. Väčšina z nich bola z múky, pretože to bola najlacnejšia a najdostupnejšia surovina,“ uviedol starosta Pustých Úľan Miloš Glasa, ktorého vždy upúta pestrosť jedál. V obľube má dolky, fánky, žgance, šolet i kalkýš. „Ten som ako dieťa veľmi rád jedával s chlebom, pretože to bola taká sladká kaša. Dnes v reštaurácii dostanete jedlá od výmyslu sveta, no popri týchto špecialitách zabúdame na naše tradičné slovenské jedlá, ktoré nie sú o nič horšie. Kalkýš dokonca môžeme považovať za vegetariánske jedlo, pretože obsahuje veľmi veľa vitamínov.“ Ako povedal, na akcii si všetci vzájomne vymieňajú svoje skúsenosti. Gazdinky pospomínajú, čo sa dnes už variť nedá a naopak, čo ešte môžu pripraviť.
Vlčkovský starosta si dal vynikajúci srnčí guláš
Jediná obec, kde sa ešte ochutnávka nekonala, sú Vlčkovce. Dôvodom sú nedostačujúce priestory. ,,U nás táto akcia zatiaľ nemá kde byť. Mojou úlohou preto bude vytvoriť nejaký spoločenský priestor pre organizovanie podobných podujatí. Napadlo ma, že by sme to mohli usporiadať počas letných mesiacov niekde v prírode,“ povedal starosta obce Vlčkovce Rudolf Križanovič. ,,Myslím si, že latka tejto prehliadky je postavená vysoko. Mám dobrý pocit a nálada bola vynikajúca. Občania zo susedných dedín neskrývali úsmev na tvári. Zabávači, či už domáci spevácky súbor, rovnako tak aj hosťujúci zabávač Stanko Hanuš z Cífera tu vytvárali vynikajúcu atmosféru.“ A na čom si starosta pochutnal? „Na lokšiach, kačacine a neodolal som ani najlepšej pochúťke, akú som kedy jedol, poľovníckemu srnčiemu gulášu.“ Zaujala ho však aj zvláštna chuť kalkýša.
Starosta Opoja neskrýval svoju radosť
,,Mám veľmi dobrý dojem, lebo to, čo sme pripravili, splnilo svoj účel. Účasť bola vynikajúca. Jedál uvarených podľa tradičných receptov tu bolo neúrekom,“ zhodnotil starosta obce Opoj Alojz Matúš, ktorá tento rok celú prehliadku zastrešovala. Na jedlá sa prišlo pozrieť aj veľa mladých ľudí, z čoho neskrýval radosť. ,,Musím sa priznať, že som nestačil ochutnať žiadnu z dobrôt. Mám rád makovú štrúdľu a všetko, kde je orechová plnka. Určite na mňa čaká kačacina s lokšami,“ povedal. Ako hlavný organizátor tiež vyslovil vďaku svojim kolegom, starostom a starostkám a všetkým ľuďom, ktorí sa pričinili o tento deň. „Želám im, aby sa im v úradoch na dedinách darilo a aby takto pokračovali ďalej v tejto tradícii.“ Zároveň vyjadril svoju ľútosť nad tým, že sa podujatia nemohla zúčastniť väčšina obyvateľov obce pre nízku kapacitu sály kultúrneho domu.
Kedysi jedla iba chleba s maslom
Na sobotňajšom podujatí nechýbala ani Mária Susedková (86) z Abrahámu, ktorá si práve pochutnávam na šamrolke. „Nemám síce rada sladké, ale chutí mi,“ priznala sa. „Nie je tu veľa jedál z mojej mladosti. Aké jedlo sme my mali? Krajec chleba, šálku mlieka a utekali sme do školy. Keď sme z nej došli, museli sme narezať sečky, veci porobiť a zasa sme šli do školy. Potom sme hádzali hnoj a kopali zemiaky,“ vysvetľovala. Od svojich šestnástich rokov slúžila v Trnave.
„Potom začali nálety a vojenské naháňačky, tak ma mama stiahla. Lenže nebolo peňazí a tak som musela ísť nanovo slúžiť. Chvalabohu som sa toľko rokov dožila, ani chrípku som ešte nemala,“ usmiala sa. Aký je recept na jej dlhovekosť? „Najem sa chleba. Dvadsaťdeväť rokov som bola kostolníčkou aj to ma udržalo pri živote,“ povedala. V abrahámskom folklórnom súbore pôsobila dvadsať rokov. Precestovala celé Československo. „Muž bol železničiar. Mohla som chodiť, kde som chcela. Keď sa uvolnil režim, vymohla som si pas, od pána farára povolenie a išla som.“ Navštívila Taliansko, v ňom Rím i Rimini. Bola v Portugalsku, Sao Paule, Mexiku i Monaku. Dokonca sedele aj pri Atlantickom oceáne. „Nikoho som nemala, bola som odvážna, tak som šla.“
Nechýbala Opojčanka ani Stanko Hanus
Organizátori pozvali na spestrenie podujatia aj známeho harmonikára a ľudového zabávača z Cífera Stanislava Hanusa. Potom, čo si na svojej harmonike zanôtil s miestnym folklórnym súborom Opojčanka, rozdával svojim humorom dobrú náladu v sále. Samozrejme nechýbali ani mladí členovia z abrahámskeho folklórneho súboru Jatelinka Daniel a Lucia, ktorí v ňom tancujú tri roky.
„Práve sa malo sláviť 40. výročie jeho založenia, keď zháňali mladších ľudí, že ich niečo naučia. Pridali sme sa, zapáčilo sa nám to a folklóru sme ostali verní,“ povedali.
Cícerová kaša na srdce i žalúdok
Jedným z najstarších jedál na prehliadke bol kalkýš. Je to kaša, ktorá má veľmi zložitú prípravu. Vyrába s z nekvasenej raže a jačmeňa. Potom sa celá zmes pomelie a pečie v trúbe. Kalkýš obsahuje množstvo bielkovín a je veľmi zdravý.
,,Voľakedy sme ho ešte ako deti nosili do školy v šálke. Na desiatu sme potom dávali trošku kaše dievčatám na stoličky, aby sa prilepili. Nadávali nám za to. Ale lepšie je to zjesť, ako dávať na stoličky, pretože kalkýš je vynikajúci,“ povedal nám Ervín Janto (80) z Veľkého Grobu. Gurmánska kuchyňa má podľa neho svoje korene ešte v dobách pred našími materami.
No niektoré prvky sú už zo súčasnej doby. Pre obec je typickým jedlom cícerová kaša. ,,Je to vynikajúci pokrm i liečivo zároveň, ktoré pôsobí na srdce i na žalúdok,“ poradil. Okrem kaší mali jedáci možnosť ochutnať rozličné sladkosti a dobroty. Nechýbali makové a orechové štrúdľe, stískance zo zemiakového cesta, ale ani žobrácke batôžky. Zaujímavým koláčom na výstave bol mrván. Ani najstarší účastníci sa už presne nevedeli rozpamätať, či išlo pôvodne len o svadobný koláč - praclík alebo o sladkosť, ktorá sa vždy piekla na konci roka. Dostávali ju sluhovia ako výslužku na Vianoce. Svadobný praclík nosila nevesta, keď sa vydávala. Deň pred svadbou ho priniesli ženíchovi. Táto tradícia sa udržala dodnes vo Veľkom Grobe.
Deti si pochutili na sladkostiach
Pochutnať si prišli aj deti, ktoré nezapreli svoju lásku k sladkostiam. Richard Polakovič a David Krochal z Opoja si mali z čoho vyberať. „Určite si dnes dáme šamrolky, lebo tú penu vo vnútri máme najradšej,“ ukazovali nám. Z vlčkovského stola sa chystali na placky a sladké koláče. No ako správni lokalpatrioti podišli aj k jedlám z Opoja. Hoci im kalkýš a makové pupáky neboli veľmi po chuti, vybrali si trdelník, jablkové rezy a vegetky.
Dvojstranu pripravili Rasťo Piovarči a Petra Nagyová
