Stať sa aspoň raz súčasťou benátskeho karnevalu je podľa Martiny Brožovej z Trstína zážitkom na celý život. Zábavy chtiví ľudia preoblečení za klaunov, mních
Stať sa aspoň raz súčasťou benátskeho karnevalu je podľa Martiny Brožovej z Trstína zážitkom na celý život. Zábavy chtiví ľudia preoblečení za klaunov, mníchov, grófov, pirátov a rôzne historické postavy totiž práve v týchto dňoch dotvárajú atmosféru známeho Námestia svätého Marka. „K nim neodmysliteľne patria trblietavé masky i škrabošky, ktoré vidieť na každom rohu,“ hovorí. Tradičný karneval v Benátkach sa vždy začína niekoľko dní pred koncom fašiangov. „Už dávno som túžila potom, aby som ho mohla zažiť na vlastné oči,“ vyznáva sa. „Prekvapilo ma, ako tým domáci žijú. Na lodi, ktorá sa v Benátkach využíva ako klasický dopravný prostriedok, sme stretli trojicu zábavných Talianov preoblečených za rozprávkové bytosti z Červenej čiapočky.“ Pohľad na dospelých mužov i ženy tak v Taliansku sotva niekoho prekvapí. „Dokonca mi to pripadalo tak, akoby domáci celý rok čakali na to, kedy sa budú môcť preobliecť do svojich masiek a konečne sa odviazať. Je to veľká zábava,“ opisuje. K nej neodmysliteľne patrí aj nočná plavba na gondole a pouličné divadlo s nespočetnými maskami od výmyslu sveta. „Človek tej atmosfére natoľko podľahne, že je nútený si kúpiť aspoň škrabošku,“ opisuje.
Aj preto, aby nezabudla na slávny benátsky karneval, si okrem množstva fotografií priniesla aj jednu so sebou. História karnevalu pritom údajne siaha až do jedenásteho storočia, kedy sa za masku mohol skryť každý, kto sa chcel oddávať búrlivej zábave neviazaných mravov. Všetko bolo dovolené bez ohľadu na sociálne rozdiely. Až ju kým koncom osemnásteho storočia nezákazal Vatikán. Karneval však opäť ožil začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia a jeho svet dodnes láka mnohých svojich nadšencov.
Petra Nagyová
