Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

Dedinčania s plačom pochovali basu

Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde. Kto by nepoznal túto pieseň? A pritom je plná chýb. „Prvá nedeľa po splne mesiaca, ktorý nasleduje po jarnej rovnodennosti je Veľkonočná. Od tohto dátumu závisí záver fašiangov, ktoré končia 40 dní pred ňou, a 50 dní po

nej nasledujú Turíce,“ vysvetľuje etnologička Mgr. Jarmila Hluchová z Balneologického múzea v Piešťanoch.
Pôvod tohoto sviatku je už s starom Ríme. Vtedy sa tu konávali slávnosti – dni rodičov, počas ktorých ľudia chodili na hroby, nechávali tu jedlo a uctievali si svojich predkov. ,,Okrem iného aj tým, že si nasadili masky predkov,“ hovorí etnologička. Slovo maska pochádza z taliančiny a pôvodne označovalo dušu zomrelého.“ Slovanský základ týchto sviatkov je v jarnej rovnodennosti, prelomom medzi zimou a jarou. ,,Slovania to nazývali mjasopust, v stredoveku ho nahradili nemeckým výrazom fašiang,“ vysvetľuje. Počas tohoto obdobia ľudia strácajú zábrany, nastáva čas oddychu. Mohli sa porušovať niektoré ustálené pravidlá, ktoré v spoločnosti platili. ,,Začali parodovať osoby, ktoré boli v spoločnosti vážené - kňaz, notár, učiteľ. Ukazovali sa rôzne neduhy spoločnosti, akým bol napríklad alkoholizmus.“ Fašiangy, to je čas zábav a plesov. No evanjelici mali zákaz usporadúvať a zúčastňovať sa týchto ľudových veselíc. Takisto nesmeli ani pochovávať basu.

Skryť Vypnúť reklamu

Pochovávanie basy malo na západnom Slovensku svoje ustálené podoby. V obci sa oznámilo ochorenie basy. Okamžite k nej privolali lekára, ktorý ju vyšetril a odviezol do nemocnice. Basa však neprežila, zomrela. Po jej úmrtí začali s pohrebným obradom. Ľudia basu oplakávali, čítal sa testament. V tejto časti vystupujú postavy, ktoré sú významné pre obec. Počas pochovávania sa hrali aj rôzne výjavy zo života obyvateľov počas uplynulého roku. Parodovali sa udalosti tak, aby ich každý rozpoznal. Po pochovaní basy nastal čas pôstu.
Typický tanec sa v tomto čase nazýval Pod šable. ,,Od domu k domu chodili muži a spýtali sa gazdinej, či môžu zatancovať a zabaviť ju – nielen ju, ale celú jej rodinu, prípadne susedov. Ich vodcom bol mládenec – hajdúch.“ Hajdúch mal oblečenú čiernu uniformu s červenými lampasmi na nohaviciach. Na hlave mal klobúk s pierkom. Keď chlapci dotancovali, gazdiná im na šabľu napichla fánky, šišky alebo slaninu. Neskôr tieto zábavy začali organizovať rôzne spolky a začala sa vytrácať spontánnosť. V Piešťanoch to bola Živena, Orol, Sokol, Červený kríž alebo hasiči. Reprezentatívne plesy sa poriadali v hoteloch. Aj v piešťanských hostincoch bývali veselice. ,,Hostia si zabezpečili stravu. Krčmárovi museli zaplatiť štupľové, čo bol poplatok za to, že si priniesli svoje potraviny.“ Na niektoré zábavy mali povolený vstup len tí majetnejší, no práve vo fašiangovom období sa do určitej miery rozdiely medzi chudobnými a bohatými stierali. Najčastejšie a najväčšie bývali v nedeľu, pondelok a utorok pred popolcovou stredou. Vtedy sa pochovávala basa. Na zábavy chodievali všetci, doma ostávali ,,len starí dedkovia za pakľu tabaku a flaštičku pálenky. Dávali pozor na deti a dom. V Malženiciach, ale aj iných obciach počas fašiangov robili zabíjačky s neodmysliteľnými karminami. Zavítali sem vždy maškary, susedia a známi, ktorí sa preobliekli do roztrhaných konopných odevov a zadymili si tváre. V utorok pred Škaredou stredou bol zápustok . ,,Dojedali sa všetky mastné jedlá, fánky, šišky, dohrávala hudba, pochovali basu a od polnoci bol už pôst.“ Fašiangové obdobie bolo akýmsi útlmom roľníckych prác. Bol to čas pre rodinné a spoločenské slávnosti. Malženickí mládenci chodili na Popolcovú stredu po dedine a podkúvali tie dievky, ktoré si na fašiangových zábavách zodrali opätky. Ak ich nevpustili do domu, kde dievča bývalo, pritĺkli klince na bránu alebo dvere. V Kátlovciach na zábavách hrali prím mládenci, v predchádzajúcich obdobiach regrúti. Práve v tejto obci má dlhoročnú tradíciu tanec Pod šable. ,,Nemá však svoj pôvod v Kátlovciach. Priniesli ho sem dvaja bratia zo Šoporne, ktorí tu pracovali na majeri, učili robotníkov pestovať tabak.“ Bolo to v roku 1946. Ešte v päťdesiatych rokoch minulého storočia chodili súbežne s podšablármi aj mládenci v maskách. ,,Boli prezlečení za strašiakov – slamenákov. Ženy nosili slamené sukne.“

Skryť Vypnúť reklamu

Pochovávanie basy začalo zanikať po skončení druhej svetovej vojny. V päťdesiatych rokoch minulého storočia už tento zvyk mizne definitívne. Najmä do obcí ležiacich v blízkosti miest začali prenikať mestské prvky.
Iniciatívy sa museli chopiť folklórne súbory, ktorým sa ho podarilo udržať v rôznych formách až dodnes.
Rasťo Piovarči

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  2. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  3. Päť chýb pri zateplení strechy
  4. Vitajte v postapokalyptickom svete
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  2. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. Úprava osobného motorového vozidla
  5. Important information for Brazilians living in Slovakia
  6. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  7. Vitajte v postapokalyptickom svete
  8. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. Päť chýb pri zateplení strechy
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 29 955
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 16 672
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 14 458
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 547
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 817
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 722
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 609
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 378
  9. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 178
  10. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 9 163
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Trnavský kraj obnovil cesty na Záhorí

Kraj má v tomto roku na opravu ciest ešte vyčlenených 1,6 milióna eur, z ktorých plánuje obnoviť sedemnásť úsekov ciest II. a III. triedy.

V piešťanskom múzeu uviedli knihu o stíhacej letke 13

Kniha je výsledkom desaťročia trvajúcej mravčej práce autora nielen v archívoch, ale aj v teréne s vtedy ešte žijúcimi pilotmi alebo ich rodinami.

Situácia v nemocniciach začína byť veľmi zlá, hovorí Naď

Testovanie je podľa Jaroslava Naďa jediná vec, ktorá môže Slovensko zachrániť pred lockdownom.

Minister obrany SR Jaroslav Naď.

Policajti tam pravidelne pokutujú, domácim mesto pomôcť nevie

Ľudia žijúci v bytovom komplexe Arboria sa sťažujú na nedostatok verejných parkovacích miest pred svojím bydliskom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

Sedemnásťročného chlapca zavalil strom

Leteckých záchranárov zo Žiliny privolali dnes dopoludnia na pomoc 17-ročnému chlapcovi, ktorého v lesnom teréne v katastri obce Zákopčie zavalil strom.

Už ste čítali?