Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky

Dedinčania s plačom pochovali basu

Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde. Kto by nepoznal túto pieseň? A pritom je plná chýb. „Prvá nedeľa po splne mesiaca, ktorý nasleduje po jarnej rovnodennosti je Veľkonočná. Od tohto dátumu závisí záver fašiangov, ktoré končia 40 dní pred ňou, a 50 dní po

nej nasledujú Turíce,“ vysvetľuje etnologička Mgr. Jarmila Hluchová z Balneologického múzea v Piešťanoch.
Pôvod tohoto sviatku je už s starom Ríme. Vtedy sa tu konávali slávnosti – dni rodičov, počas ktorých ľudia chodili na hroby, nechávali tu jedlo a uctievali si svojich predkov. ,,Okrem iného aj tým, že si nasadili masky predkov,“ hovorí etnologička. Slovo maska pochádza z taliančiny a pôvodne označovalo dušu zomrelého.“ Slovanský základ týchto sviatkov je v jarnej rovnodennosti, prelomom medzi zimou a jarou. ,,Slovania to nazývali mjasopust, v stredoveku ho nahradili nemeckým výrazom fašiang,“ vysvetľuje. Počas tohoto obdobia ľudia strácajú zábrany, nastáva čas oddychu. Mohli sa porušovať niektoré ustálené pravidlá, ktoré v spoločnosti platili. ,,Začali parodovať osoby, ktoré boli v spoločnosti vážené - kňaz, notár, učiteľ. Ukazovali sa rôzne neduhy spoločnosti, akým bol napríklad alkoholizmus.“ Fašiangy, to je čas zábav a plesov. No evanjelici mali zákaz usporadúvať a zúčastňovať sa týchto ľudových veselíc. Takisto nesmeli ani pochovávať basu.

Skryť Vypnúť reklamu

Pochovávanie basy malo na západnom Slovensku svoje ustálené podoby. V obci sa oznámilo ochorenie basy. Okamžite k nej privolali lekára, ktorý ju vyšetril a odviezol do nemocnice. Basa však neprežila, zomrela. Po jej úmrtí začali s pohrebným obradom. Ľudia basu oplakávali, čítal sa testament. V tejto časti vystupujú postavy, ktoré sú významné pre obec. Počas pochovávania sa hrali aj rôzne výjavy zo života obyvateľov počas uplynulého roku. Parodovali sa udalosti tak, aby ich každý rozpoznal. Po pochovaní basy nastal čas pôstu.
Typický tanec sa v tomto čase nazýval Pod šable. ,,Od domu k domu chodili muži a spýtali sa gazdinej, či môžu zatancovať a zabaviť ju – nielen ju, ale celú jej rodinu, prípadne susedov. Ich vodcom bol mládenec – hajdúch.“ Hajdúch mal oblečenú čiernu uniformu s červenými lampasmi na nohaviciach. Na hlave mal klobúk s pierkom. Keď chlapci dotancovali, gazdiná im na šabľu napichla fánky, šišky alebo slaninu. Neskôr tieto zábavy začali organizovať rôzne spolky a začala sa vytrácať spontánnosť. V Piešťanoch to bola Živena, Orol, Sokol, Červený kríž alebo hasiči. Reprezentatívne plesy sa poriadali v hoteloch. Aj v piešťanských hostincoch bývali veselice. ,,Hostia si zabezpečili stravu. Krčmárovi museli zaplatiť štupľové, čo bol poplatok za to, že si priniesli svoje potraviny.“ Na niektoré zábavy mali povolený vstup len tí majetnejší, no práve vo fašiangovom období sa do určitej miery rozdiely medzi chudobnými a bohatými stierali. Najčastejšie a najväčšie bývali v nedeľu, pondelok a utorok pred popolcovou stredou. Vtedy sa pochovávala basa. Na zábavy chodievali všetci, doma ostávali ,,len starí dedkovia za pakľu tabaku a flaštičku pálenky. Dávali pozor na deti a dom. V Malženiciach, ale aj iných obciach počas fašiangov robili zabíjačky s neodmysliteľnými karminami. Zavítali sem vždy maškary, susedia a známi, ktorí sa preobliekli do roztrhaných konopných odevov a zadymili si tváre. V utorok pred Škaredou stredou bol zápustok . ,,Dojedali sa všetky mastné jedlá, fánky, šišky, dohrávala hudba, pochovali basu a od polnoci bol už pôst.“ Fašiangové obdobie bolo akýmsi útlmom roľníckych prác. Bol to čas pre rodinné a spoločenské slávnosti. Malženickí mládenci chodili na Popolcovú stredu po dedine a podkúvali tie dievky, ktoré si na fašiangových zábavách zodrali opätky. Ak ich nevpustili do domu, kde dievča bývalo, pritĺkli klince na bránu alebo dvere. V Kátlovciach na zábavách hrali prím mládenci, v predchádzajúcich obdobiach regrúti. Práve v tejto obci má dlhoročnú tradíciu tanec Pod šable. ,,Nemá však svoj pôvod v Kátlovciach. Priniesli ho sem dvaja bratia zo Šoporne, ktorí tu pracovali na majeri, učili robotníkov pestovať tabak.“ Bolo to v roku 1946. Ešte v päťdesiatych rokoch minulého storočia chodili súbežne s podšablármi aj mládenci v maskách. ,,Boli prezlečení za strašiakov – slamenákov. Ženy nosili slamené sukne.“

Skryť Vypnúť reklamu

Pochovávanie basy začalo zanikať po skončení druhej svetovej vojny. V päťdesiatych rokoch minulého storočia už tento zvyk mizne definitívne. Najmä do obcí ležiacich v blízkosti miest začali prenikať mestské prvky.
Iniciatívy sa museli chopiť folklórne súbory, ktorým sa ho podarilo udržať v rôznych formách až dodnes.
Rasťo Piovarči

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  8. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  9. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  1. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  4. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  7. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  8. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 24 380
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 15 225
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 13 096
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 091
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 542
  6. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 663
  7. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 6 605
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 584
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 326
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 177
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Zrúcaniny hradu Korlátka sú prístupné aj v zimných mesiacoch

Zo zrúcaniny je výhľad na okolité obce aj na samotné mesto Senica. Z úpätia, na ktorom stojí veža hradu, sa otvára výhľad na prvé veterné vrtule, ktoré boli postavené na Slovensku.

Zrúcaniny hradu Korlátko.

Koronavírus: Odberné miesta v Piešťanoch (Celoplošné testovanie)

Na Slovensku prebieha celoplošné skríningové testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest v Piešťanoch.

Plošné testovanie na Covid-19.

Cesty na Slovensku sú zjazdné, pozor však treba dať na hmlu a poľadovicu

Hmla s dohľadnosťou do 100 metrov sa môže vyskytovať aj v okrese Piešťany.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Informácie o skríningovom testovaní v Martine

Zatiaľ je v meste k dispozícií deväť funkčných odberových miest, celoplošne sa v metroplote Turca bude testovať najmä počas víkendu.

V Banskej Bystrici nahlásili hromadné prepúšťanie 1 486 zamestnancov

Ohrození sú zamestnanci z oblasti poštových služieb, ide o avizované prepúšťanie v Slovenskej pošte.

Zoznam mobilných odberových miest v Turci

Tieto mobilné odberové miesta fungujú už dlhšie, ďalšie odberové miesta budú mestá a obce vytvárať.

Už ste čítali?