jedna veľká rodina. Ich práca je rôznorodá a je vyslovene službou pre občana. Možno by ich viac vystihovalo slovo stopári. Oficiálne si však hovoria kriminalistickí technici.
Patria pod kriminálnu políciu a sú súčasťou nespočetných výjazdov, ktoré tvorí viacero ľudí. Ako to prebieha? „Potom, čo občan oznámi polícii, že sa skutok stal, prichádza na miesto činu príslušná policajná hliadka. Jej úlohou je situáciu preveriť. Keď zistí, že je opodstatnená, informuje o tom operačné stredisko,“ vysvetľuje nám jeden z nich Maroš Kosák. To ďalej rozhodne o vyslaní výjazdovej skupiny, v ktorej samozrejme nesmie chýbať ani kriminalistický technik „Miesto činu dokumentuje zvyčajne jeden technik. Vykonáva jeho obhliadku s tým, že vyhľadáva a zaisťuje stopy. Musí ich zabaviť a snažiť sa, aby nedošlo k ich znehodnoteniu nesprávnou manipuláciou na mieste, kde sa skutok stal,“ pokračuje. Pri polícii už pracuje 23 rokov. Mohlo by sa povedať, že je vo svojom fachu profesionálom. Napriek tomu sa snaží spolu s kolegami neustále zdokonaľovať, či už prostredníctvom školení alebo menších experimentov v laboratórnych podmienkach na pracovisku. Medzi trnavskými kriminalistickými technikmi donedávna pracovala aj jedna žena. „Bolo to trochu ojedinelé, pretože na Slovensku máme veľmi málo žien techničiek. Dokázala to isté, čo my. Ženy majú iné myslenie a veľmi dobre nás dopĺňala,“ skonštatuje kolega.
Pátranie po horúcej stope
Policajti, ktorí prídu na miesto činu ako prví, ho musia zabezpečiť. Je potrebné, aby zamedzili vstupu nepovolaným osobám, ktoré by mohli z akýchkoľvek príčin stopy znehodnotiť a musia ho ohraničiť páskami. „My si ho potom od nich preberáme. Takže vždy závisí od našich kolegov, ako nám miesto činu zabezpečia,“ pokračuje. Kriminalistickí technici zabezpečujú nepretržitý výkon štátnej služby. Na miesta udalostí chodia vždy iba vtedy, ak majú podozrenie z trestného činu. Musia ho zdokumentovať tak, aby sa konečné výstupy mohli použiť pred súdom. Aj oni sa však počas svojej práce potýkajú s chybami, ktorých sa dopúšťajú ľudia. „Po horúcej stope sa nám pátra ťažko, keď nám ohlásia skutočnosť neskoro. Stáva sa, že akonáhle zistia, že majú vykradnutý byt, idú rovno po zásuvkách a skriniach, aby zistili, kde im čo chýba. Najvhodnejšie by však bolo, keby na miesto činu radšej nevstupovali. Samozrejme, stopy patriace domácim dokážeme vylúčiť, ale na druhej strane nám môžu znehodnotiť trasologické stopy alebo mikrostopy po páchateľoch. V prípade, že musia vstúpiť na miesto činu, je vhodné, aby trasu, po ktorej sa pohybovali vyznačili napríklad novinami.“ Kriminalisticko technický ústav Policajného zboru pripravuje projekt nášľapných tanierov, ktoré by už čoskoro mali pomáhať technikom v trnavskom kraji. Nimi si vyznačia trasu, po ktorej sa na mieste činu budú môcť pohybovať.
Precízna práca bez odozvy
Ľudia sa niekedy domnievajú, že technici si svoju prácu nevykonávajú tak, ako by mali. Najmä pod vplyvom rôznych filmov, v ktorých však vidia prácu súdnych znalcov, nie kriminalistických technikov. „Myslia si, že je to málo. Chápeme ich, že im bola spôsobená ujma a škoda. Na to však, aby sme mohli odhaliť stopy páchateľov, je potrebné veľa precíznej práce a vynaložených prostriedkov,“ dodáva. Technik však nikdy nedokáže na mieste činu povedať, či je stopa, ktorú našiel upotrebiteľná alebo nie. To, či je použiteľná, vždy vyhodnocujú až znalci v kriminalisticko-expertíznom ústave. „Sme ich pravou rukou, pretože z našich podkladov z miesta činu sa ďalej odvíja ich práca.“ dodáva. Stopy po páchateľoch možno nájsť nielen na suchom, ale aj mokrom povrchu. Technici ich dokážu odhaliť kdekoľvek, či už na omietke stien alebo ploche pokropenej dažďom. Dokážu tiež zaistiť rôzne druhy stôp. Nezáleží na tom, či sú čerstvé alebo staršie. Pri každej sa používa iná metóda a prostriedok. Medzi štandardné stopy patria odtlačky prstov, dlaní a trasologické stopy, pod ktorými možno rozumieť odtlačky obuvi a kolies. Taktiež napríklad mikrostopy, chemické a biologické stopy a balistické stopy po nábojniciach a strelách, pri odhaľovaní ktorých im zväčša pomáhajú balistici. „Využívame databázu odtlačkov prstov a dlaní, ktorou operuje Kriminalistickoexpertízny ústav. Tento systém sa využíva nielen v Európe, ale aj v Amerike a je schopný vyhľadať rôzne odtlačky patriace páchateľom. Každý odtlačok prsta je jedinečný. Pri zaisťovaní stôp sa na vylúčenie domácich osôb odoberajú aj kontrolné odtlačky. To však neznamená, že tieto budú založené v systéme. Akonáhle sa porovnajú, zničia sa.“ Po odhalení páchateľa sa odoberú odtlačky, ktoré sa zakladajú do systému a ktoré sú platné aj na medzinárodnej úrovni. Najspoľahlivejším dôkazom sú však v súčasnosti stopy DNA.
Láska k povolaniu verzus riziko
Kriminalistickí technici sa nachádzajú aj tam, kde by ste ich najmenej čakali. „Okrem práce na mieste činu sa zúčastňujeme ďalších procesných úkonov v rámci trestného konania, napríklad rekonštrukcie, vyšetrovacích pokusov, operatívnych úkonov. Zhotovujeme aj identikity neznámych páchateľov podľa popisov poškodených alebo svedkov.“ Málokto by to povedal, ale okrem miesta činu, sa nachádzajú aj v pitevniach. „Je to súčasť našej práce, pretože neraz musíme zdokumentovať mechanizmus zranenia zavraždeného, poškodenie tela, strelné kanály. Patológ potrebuje určité informácie z miesta činu. Hoci to nie je veľmi príjemné, je to súčasť našej práce, ktorú tiež treba robiť profesionálne.“ Na miestach, kde pracujú, musia byť viac než opatrní. „Neraz pracujeme s ľuďmi, ktorí majú žltačku alebo iné infekčné choroby. Keď dôjdeme na miesto činu, kde nájdeme neznámu mŕtvu osobu, nikdy nevieme, či nejakou chorobou trpela alebo nie.“ To sa dá zistiť jedine pri pitve. „Raz z nej volali kolegovi na východnom Slovensku, aby sa šiel dať vyšetriť, pretože nebohý mal infekčný týfus, ktorý sa tu nevyskytol od druhej svetovej vojny. Preto je pre nás nevyhnutné používať ochranné prostriedky, rukavice, rúška na tvár, musíme byť opatrní,“ skonštatuje. Aj to svedčí o tom, že práca kriminalistického technika so sebou prináša niekoľko rizík. Človek ju musí milovať, aby ju dokázal vykonávať poctivo a profesionálne.
Petra Nagyová