Posledné dni žijem kultúrou

Dúfam, že sa zima na nás nepríde pozrieť v marci. Posledné dni žijem kultúrou. V nedeľu som bol v našom trnavskom divadle. Výťah u nás v dome tentoraz neštrajkoval, fungoval bezchybne, tak som sa mohol zúčastniť na verejnom nakrúcaní televíznej relácie Dereš. A nielen ja, pretože to bola jedna z našich klubových akcií. Už v minulosti som sa zúčastnil jeho nakrúcania. Neviem ako sa páči vám, ale mne sa už niektoré vtipy zdajú dosť ošúchané. Najviac sa mi z celého natáčania páčilo vystúpenie dvojice Meluš a Kaizer. O mesiac pôjdeme zase na ďalšiu spoločnú návštevu kultúrneho podujatia, tentoraz na Miroslava Donutila. Mám jeho humor rád a preto verím, že sa všetci dobre pobavíme. Ibaže prístup je do kultúrneho domu pre vozíčkára ako prekážková dráha. Schody, schody a výťah a zase schody. Neviem, či sa to niekedy zmení, lebo takto ukážkovo „bariérovo“ postavená budova, to sa hneď tak nevidí. A teraz niečo pozitívnejšie. Aspoň niečo sa v posledné dni o trošíčku zlepšilo, moje pripojenie na internet. Aj keď sa to občas ťahá ako slimáčik, už aspoň nebývajú niekoľkohodinové výpadky z pripojenia. No a ako som tak prezeral, čo je nové vo svete, zistil som, že do Trnavy príde koncertovať aj Marián Varga a Moyzesovo kvarteto. Koncert bude zase v tej budove kultúrneho domu. Tentoraz mi nejde iba o prístup do budovy a do sály. Ako nevidiaci vnímam možno zvuky trochu citlivejšie než iní ľudia. A zdá sa mi, že akustika tejto sály nie je práve ideálna. Ale Varga je Varga a Moyzesovo kvarteto tu tiež nevystupuje každý deň. Tak asi neodolám a pôjdem tam. A či som naozaj išiel, to sa dozviete nabudúce.
Richard GREGOR