Článok pokračuje pod video reklamou
lásky, ktorá vznikla medzi Ludvigom van Beethovenom a neterou grófa Brunsvika, Giuliettou Guiccardiovou.
Starý gróf sa neustále snažil zabrániť komunikácii dvoch zaľúbencov. V tomto kaštieli zložil Beethoven začiatkom 19. storočia Sonátu cis mol, známu ako Sonátu mesačného svitu. Začiatkom roka 1802 ju venoval svojej milej - Giuliette. Svojmu priateľovi Wegelerovi napísal, že by sa rád oženil, pretože sa mu páči jedno dievča. On sa páčil jej, ale nebola z jeho stavu. Bolo to v roku 1801 a Giuliette bola príliš mladá, mala iba sedemnásť rokov. Neskôr sa vydala za talianskeho šľachtica.
No adeptiek na milenku bolo viacej. Nielen Giulettu, ale aj jej sesternicu Teréziu učil hrať Beethoven na klavíri a venoval im po jednej skladbe. Dievčatá sa tým pochválili vo svojich listoch. Takto dobýjal virtuóz srdcia mladých kontéz. Beethoven napísal v tomto čase záhadný list bez oslovenia adresátky, dátumu i miesta. „Moja nesmrteľná milá,“ začína svoje písanie hudobný skladateľ. List neustále vzbudzuje dohady, kto bol vlastne Beethovenovou milenkou. S najväčšou pravdepodobnosťou ňou bola grófka Jozefína, ktorej strýko bol majiteľom kaštieľa a rodového sídla v Dolnej Krupej. Jozefína bola pravdepodobne najväčšou Beethovenovou láskou. Rodina však nesúhlasila s týmto vzťahom z dôvodu stavovských rozdielov, preto Jozefínu vydali za staršieho grófa Deyma. „Vzájomná náklonnosť s Beethovenom naďalej pretrvávala napriek tomu, že sa aj druhýkrát vydala,“ vysvetľuje kastelánka kaštieľa Alena Krátka. Jozefína bola matkou viacerých detí a hovorí sa, že najmladšia dcéra bola dcérou Beethovena. V tom čase Beethoven zložil jedinú svoju operu Fidelio. Žiadna skladba, ktorú skomponoval, však nesmela mať meno Jozefína. Jej sestra Terézia bola tiež zamilovaná do skladateľa. V tom čase im prekrásny park poskytoval možnosti na ľúbostné schôdzky a v korunách líp si vymieňali ľúbostné listy.
,,Terézia sa nikdy nevydala, pretože Beethoven bol z nižšej spoločenskej vrstvy. Jeho neurodzenosť prekážala aj ich láske. Tereza potom svoje srdcia rozdala uhorským sirotám,“ hovorí kastelánka.
Priateľstvo s rodinou Brunsvikovcov napriek zmareným láskam pretrvalo až do jeho smrti a kaštieľ v Dolnej Krupej žije hudbou až dodnes.
Rasťo Piovarči
