manipulovať s nožom. Namiesto umelej, tiekla naturálna krv. Režisér tak musel uplynulú stredu čakať na operáciu v trnavskej nemocnici. Po nešťastí túto scénu z hry pre istotu radšej vypustil. Odpadla i skúška, no napriek tomu 199. premiéra v Divadle Jána Palárika dopadla v sobotu k spokojnosti divákov i divadelníkov na výbornú.
Predstavenie je zložené z 26 autentických Kafkových listov, ktoré preložil Milan Žitný. Ten spolu s režisérom a dramaturgom napísal aj scenár. Dramaturgicky upravil Martin Gazdík. Je to lyrické pásmo, ktoré je divácky náročné na vnímanie. Vypovedá o vzťahu medzi Franzom Kafkom a Milenou Jesenskou.
V hre Amerika, ktorá mala premiéru pred ňou, predstavuje kolektív Kafku prostredníctvom hlavného hrdinu. Teraz sa dostáva ku Kafkovi ako človekovi.
„Príprava bola komplikovaná. Bol to paralelný proces s Amerikou, nesmierne náročný pre celý tím. Aj skúšky sa konali paralelne, preto ich bolo menej. Čítali sme scenár, rozprávali sa o ňom. Postupne sme prichádzali na to, že sú aj lepšie listy, úžasné a ešte úžasnejšie. Herci, najmä predstaviteľ hlavnej úlohy, to mali komplikované tým, že sa im do poslednej chvíle menili texty,“ priblížil nám naštudovanie hry režisér Viktor Kollár. „Z knižnice som si vzal štyri knihy o Kafkovi. Začali sme zrazu robiť a nebol čas. Stihol som si prečítať len jeho životopis. Mám chuť si dočítať List otcovi, nájsť v ňom veci, ktoré ako mladý človek ešte neviem pochopiť. Aj keď je už po premiére, nepovažujem robotu za skončenú. Bol by som rád, keby Kafkove myšlienky prešli na divákov. Predsa každý z nás už zažil, že bol odmietnutý,“ povedal na okraj hry predstaviteľ Kafku – Branislav Bajus. Režisérovi výber herca vyšiel. Divák vidí vždy na javisku dve Mileny zároveň. Pôvodne sa uvažovalo o alternácii. Ženskú hrdinku poznali tvorcovia iba z Kafkovej knihy o nej a z jej vlastných fejtónov. „Bol som čoraz viac presvedčený, že v niečom treba spraviť Milenu tajomnejšiu, skomplikovať ju, lebo to bola žena mnohých tvárí. Bola mu naozaj partnerkou vo výnimočnosti. Vyvinula sa idea dotknúť sa ženstva z mužského pohľadu a predstaviť Milenu v zdvojení. V dobrom, zlom, inteligentnú a súčasne plnú niečoho primitívneho, samičieho. V hre je opozitum muža, ktorý sa prezentuje, ostáva v jeho tieni,“ vysvetlil režisér. „Dali sme Kafku ako rezeň na panvici, z obidvoch strán. Mám pocit, že teraz je nám veľmi blízky. Ak sú na javisku len traja herci, vzniká odlišné napätie a energia, ako keď hráme viacerí. Od prvého momentu sú mi Kafka a Milena ako dvojica veľmi sympatickí. Mám pocit, že už viem, ako to s nimi bolo,“ zverila sa so svojimi dojmami z práce na hre Zuzana Šebová, jedna z dvoch predstaviteliek Mileny. „Dôležité je, aby sa tá energia preniesla aj k divákom. Bolo to zaujímavé aj z toho dôvodu, že sme si o Milene Jesenskej čo-to prečítali. Bola to výnimočná, komplikovaná žena, neraz jej bol Kafka ľahostajný. Je to príbeh muža a ženy, teda ide o to ženské a mužské, jing a jang,“ doplnila Barbora Bazsová, druhá Milena. Predstavitelia oboch postáv sa len zriedka vyskytujú v jednom priestore. Aj fyzicky hrajú v dvoch rovinách, zvlášť ženy a muž. Symbolizuje to, že každý chápe len tú svoju stranu, čo jasne vypovedá o tom, že nemali šancu sa v živote stretnúť tak, aby ich vzťah fungoval. Ona ako keby bola nad ním. Tentoraz, aj keď nesporne ide o vzrušujúce pozeranie, veľa napovedá veta riaditeľa divadla Emila Nedielku: „Divákov sa snažíme prinútiť, aby v divadle aj počúvali...“ a štúdio je na to stvorený priestor.
Janka Pekarovičová