Spolu 66 800 zásielok. Presne toľko listov roznieslo v minulom roku šestnásť doručovateľov. Patria medzi nich študenti, pracujúci aj dôchodci, každý z nich má svoj rajón. Mesto totiž pred dvomi rokmi zistilo, že najviac korešpondencie z mestského úradu putuje do rôznych častí Trnavy. Preto sa rozhodlo, že ju už nebude posielať prostredníctvom pošty. Našlo dobrovoľníkov, ktorým každá koruna za roznesený list padne vhod. „Som medzi ľuďmi a prídem na inakšie myšlienky, ako keby som sedela stále doma,“ pochvaľuje si Zdena Kopúnková, ktorá je na čiastočnom invalidnom dôchodku. „Štartujem ráno. Doobeda roznesiem poštu po podnikoch a keď nezastihnem ľudí na prvý krát, vrátim sa na to isté miesto poobede.“ Spokojná je aj dôchodkyňa Máriia Sitošová: „Ľudia ma už poznajú, poštu doručujem dva roky.“ Aktívna babička zároveň priznáva, že služba je iná ako na začiatku. Vtedy sa podľa nej ľudia ešte báli púšťať doručovateľov do vchodov. „Keď ich mám legitimovať, oni chcú vzápätí mňa,“ priznáva a ukazuje nám svoj preukaz. Denne roznesie za každého počasia aj desiatky listov, ktoré si chodia doručovatelia prevziať priamo na úrad. Za zarobené peniažky zaplatí faktúru za elektriku alebo telefón. Nesťažuje si, len keby tie menovky mali ľudia v poriadku. „Dobre sa doručuje. Sťažujú nám to len neoznačené zvončeky či schránky. Kto sa v tom má potom vyznať?“ dodáva na záver a vzápätí sa opäť pustí do roznášania zásielok vo svojom rajóne.
Lenka Juríková