Ženy sa za týranie hanbia

.

Ženy, ktoré podliehajú domácemu násiliu, veľmi dlho čakajú na to, kým naberú silu a pocit, že chcú svoju situáciu riešiť. Na svojom mužovi, zákonitom manželovi, sú doslova veľakrát závislé. V prvom rade si ale musia uvedomiť, že takto sa žiť nedá. Azylový dom Tamara už otvoril svoje brány, do jeho priestorov sa môže nasťahovať celkom dvanásť ľudí. Málo? Nie, veď nie všetky ženy, ktoré sú týrané, nájdu odvahu a presťahujú sa sem. Východisko tu však našla jeho prvá obyvateľka. Je ňou mladá dievčina, ktorá pochádza z detského domova a vlastnú rodinu nemá. Od manžela odišla aj preto, že už nemali spoločne kde bývať. Všetok ich majetok totiž prepil a prehral na automatoch. Keď ju začal fyzicky napádať, hľadala zariadenie, kde by sa svojím dieťaťom mohla ubytovať. Azylový dom nebol ešte otvorený, bývala preto u kamarátky a cez deň chodila do materského centra. „Týranie však nie je len problém nižších sociálnych vrstiev. Aj finančne dobre zabezpečené ženy sú obeťami domáceho násilia, ale vnímajú to ako hanbu,“ vraví Andrea Tóthová, predsedníčka záujmového združenia Rodina, ktoré azylový dom spravuje. „Ak je žena inteligentná, uvedomí si svoju hodnotu a je pripravená situáciu riešiť.“ Pomôcť by mohol sociálny pracovník, ktorý žene načrtne možné riešenie. Jeho služby môžu využiť aj ženy, ktoré sa nerozhodnú odísť hneď. Podľa Tóthovej, by práve on mal rozlíšiť, či muž chápe, že náprava je dôležitá. Ak nie, rodina sa rozpadne. „Nechceme, aby rodina ostala stoj čo stoj spolu. Ak by deti mali ostať v tomto nepriaznivom prostredí a raz by z nich mali vyrásť podobní tyrani, je lepšie odísť.“ Azylový dom je pripravený a pôsobí príjemne. V jeho priestoroch sa ženy môžu cítiť ako doma. Sami si tu navaria, nakúpia, môžu sa obrátiť na právnikov a ak sú bez práce, tu jej ju pomôžu nájsť. Dávame im len podporu, ale nebudeme riešiť veci za ne. Prvý mesiac im pomôžeme psychicky sa zotaviť, ale kam sa budú uberať, záleží už len na nich,“ dodáva na záver predsedníčka a zamyká za nami dvere. Ale aj tak. Ak by predsa len prišla neohlásená a násilná návšteva, má smolu. Trnavskej polícii to do azylového domu trvá presne štyri minúty.
Lenka Juríková, foto: autorka