Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

Spomienky politického väzňa: „Videl som cely ľudí čakajúcich na popravu.“

Trnavčanovi Vojtechovi Ottmarovi v uplynulých dňoch vyšla básnická zbierka Ľudská neľudskosť. Život sa s ním príliš nemaznal. V osemdesiatom treťom mu uštedril poriadnu ranu. Po tom, čo za ním prišli ľudia zo štátnej bezpečnosti, nabrali udalosti rýchly s

pád. Najskôr sa ocitol v cele predbežného zadržania, potom nasledovali súdy a napokon pobyt vo väzení. Obvinili ho z toho, že vedel o publikovaní svojho priateľa do Slobodnej Európy. Pretože mu nechcel krivdiť, nikomu to nepovedal.

Ako politický väzeň strávil v cele väznice takmer dva roky. A to napriek tomu, že bol nevinný. Na svoj pobyt za studenými múrmi justičného paláca, či cely ilavskej väznice nespomína Vojtech Ottmar s horkosťou. Hovorí, že radšej vždy myslí na tie humornejšie, či tragikomickejšie situácie, pretože práve tie mu tam pomáhali prežiť. „Jedného dňa som pozoroval väzňov pracujúcich na nádvorí justičného paláca. Po čase sa otvorila jeho vstupná brána. Pár minút na to, som uvidel, ako sa dozorcovia rozbehli smerom na ulicu. Zahliadli tadiaľ bežať muža, ktorý mal oblečenú športovú súpravu. Bola taká istá ako odev väzňov. Zadržali ho v domnienke, že jedným z nich a práve sa pokúsil o útek. A veru aj obuškom dostal. Keď sa však začal brániť, nechápajúc čo sa deje, začali ich počítať. Viete si predstaviť ich prekvapenie, keď zistili, že jedného majú nazvyš?“ opýtal sa Vojtech Ottmar a pokračoval v rozprávaní. „Najskôr ho chceli legitimovať, lenže ten človek nemal pri sebe doklady. Našťastie našiel platnú električenku a tak sa všetko vysvetlilo. Zistili, že išlo o športovca, ktorý si chodí rád zabehať. Mal len smolu, že bol v nesprávny čas na nesprávnom mieste a ešte aj v nesprávnom odeve. Ospravedlnili sa mu a pustili ho.“

Skryť Vypnúť reklamu

Videl celu smrti
Trnavčan však zažil aj chvíle, kedy mu po tele naskakovali zimomriavky. Raz, keď ho viedli tmavou ponurou chodbou väznice, si všimol, že na niektorých celách sú do ich dverí zastoknuté uteráky. Polovica z nich zasahovala do vnútra cely, druhá prečnievala von. „Až neskôr som zistil, že to boli cely ľudí čakajúcich na popravu. Uterák tak umiestnili preto, aby sa naň nemohli obesiť,“ vysvetlil nám muž, ktorý napriek ťažkému osudu nezatrpkol a udržal si správny postoj k životu. „Predstavte si, že by ma nezatvorili. Nikdy by som na vlastné oči nevidel celu smrti,“ povedal. Po jeho návrate z väzenia sa však ťažkosti ani zďaleka neskončili. Jedinou prácou, ktorú sa mu podarilo zohnať, bolo miesto pomocného robotníka na bitúnku. Aj tu však namiesto ťažkej fyzickej práce radšej spomína na svojho kolegu, starého muža, ktorý mal na porúdzi vždy nejakú tú životnú múdrosť. „Raz keď mi bolo veľmi ťažko, zobral si ma na bok a povedal mi, aby som nesmútil. Teraz sú síce nado mnou búrkové mraky, ale tie raz odídu a vyjasní sa,“ zaspomínal. Ten starý muž vtedy iste ani netušil, akú obrovskú pravdu povedal. A dokonca ani to, že o necelé dva roky sa jeho slová naplnia. Už onedlho začal Vojtech Ottmar pracovať v trnavskej nemocnici.
Práca ošetrovateľa na chirurgii ho bavila a bol rád, že môže robiť niečo užitočné. Plat však mal nízky a rodina takmer živorila. Práve v tom čase stretol dávneho priateľa. Ten mu ponúkol možnosť vrátiť sa späť k vlakom. „Kádrová referentka síce vedela, že som bol dva roky vo väzení za porušenie akéhosi paragrafu, ale nemala ani potuchu, že to bolo za protištátnu činnosť. Prijala ma. A tak som nastúpil ako sprievodca. Bolo to fajn. Rád sa rozprávam s ľuďmi a tam som mal na to naozaj veľa príležitostí.“ Asi o dva týždne si ho predvolala tá istá pracovníčka, ktorá ho prijímala. Zhrozene mu povedala, že už vie, čo ten paragraf znamená.. „Mala strach, že sa o tom dozvie náčelník a budeme mať obaja komplikácie. Keď však videla môj nešťastný výzor, sľúbila mi, že nikomu nič neprezradí.“ Už o tri dni sa naplnili slová starého muža. Búrkové mraky sa rozplynuli a vyšlo slnko. Nik sa viac nemuseli ničoho obávať.

Skryť Vypnúť reklamu

Chce byť svedomím, ktoré nemlčí
V Prahe totiž vypukli prvé novembrové demonštrácie a o niekoľko dní sa pridala i Bratislava a celé Slovensko. Písal sa november 1989. Po tomto roku vyšiel Ottmarovi aj jeho prvý román Podvratník. Ide o autobiografiu, v ktorej spomína na roky strávené vo väzení aj na obdobie po návrate z neho. V tom čase ho pozvali do Rádia Slobodná Európa, aby knihu predstavil poslucháčom.
„Vtedy som im povedal, že sú mojimi dlžníkmi. Pozreli sa na mňa rovnako nechápavo, ako som kedysi hľadel ja na pracovníkov ŠtB. Vôbec totiž netušili, že môj pobyt vo väzení mal súvislosť práve s ich rádiom,“ zaspomínal nezlomený muž na jeden z ďalší z paradoxov, ktorý mu život privial do cesty. Knihu venoval svojim deťom. Hovorí, že ak človek píše o svojej životnej kalvárii iba pre neznámych ľudí, môže sa robiť krajším a lepším, ako v skutočnosti je. Vlastným deťom však nechcel klamať a udalosti opísal tak, ako ich prežil a precítil.
Hovorí o sebe, že nebol hrdinom ani zbabelcom. Chcel byť iba sám sebou. „Existencia ľudstva, to sú aj tisíce kníh. A tak som si položil otázku, či má zmysel jedna navyše. Myslím si, že ak pomôže z mojich detí urobiť ľudí, tak má.“ Ottmar nechce byť sudcom, lebo ten trestá aj keď podľa neho nedovidí na podstatu udalostí a činov. „Chcem byť iba svedomím, ktoré nemlčí.“ Na roky strávené vo väzení však nespomína s trpkosťou. Povedal nám, že je vďačný osudu, že ho zavial aj tam. „Aj utrpenie vám dá veľa do života. Prehodnotíte svoje hodnoty a neberiete všetko s takou samozrejmosťou. Už sa inak pozerám aj na ľudí,“ povedal. O tri roky neskôr vydal ešte bájku Nežná revolúcia potkanov. A hoci to možno niekoho zarazí, venoval ju pamiatke potkana Míšu, ktorého spoznal v ilavskej väznici. „Iba jeho zásluhou som zistil, že potkany sú oveľa inteligentnejšie bytosti, ako som si dovtedy myslel, a v mnohom sa podobajú ľuďom.“ Železnici zostal verný až do dôchodku. Dnes rád vyhľadáva tiché miesta, hoci ako sám hovorí, stretnutiam s ľuďmi sa nevyhýba. Často chodieva na svoju chatku a po lese vydrží chodiť hodiny. Jeho takmer každodenným útočiskom je aj malý literárny kútik, ktorý si zriadil v pivnici. Nechýba v ňom písací stôl, kreslo a veľká skriňa plná kníh. Svetlo odtiaľ vychádza do neskorej noci. „Vtedy mi na um prichádzajú tie najlepšie myšlienky,“ pochvaľuje si.
Čo ho dnes najviac teší, sú chvíle strávené s vnučkou a najpríjemnejším je pocit, keď si ju posadí na kolená. Vníma to ako dar.
Renáta Kopáčová

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 34 725
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 33 721
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 928
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 876
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 595
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 458
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 859
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 589
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 534
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 461
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Ak ste staršiu ženu z Galanty niekde videli, kontaktujte políciu.

34m

Pracoviská a domácnosti sú podľa regionálneho hygienika najčastejším miestom nákazy.

1 h

Trnavská automobilka začala s testovaním svojich zamestnancov a zamestnancov dodávateľov vo štvrtok, v prípade potreby bude testovať až do utorka.

3 h
Ilustračné foto.

Týmto krokom sa zníži nápor záujemcov na odberové miesta najmä v meste Hlohovec.

4 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

21. jan

Nahnevaní bežkári sa už obrátili listom aj na vedenie obce Králiky, aby začalo konať.

21. jan

Muža našli už bez známok života.

21. jan

Záchranári odkazujú, nie každý s Covidom patrí do nemocnice.

6 h

Už ste čítali?