Dolnokrupan doma ukrýva celú zbierku hadraplánov

Zasvätil im nielen seba, ale aj celú svoju rodinu. A tak sa nečudujte, ak raz v staručkých Verolexoch nájdete jeho brata, otca alebo nebodaj jeho syna Danka.

Vladimíra už od mlada zaujímali motorky. „Robil som na nich rôzne úpravy, až kým som nevidel známy český film Vrchni, prchni. Veľmi ma nadchol. Neskôr som našiel inzerát práve v Trnavských novinách, ktorý ponúkal na predaj hadraplán. Jeho majiteľ býval nablízku v Trstíne. Bol to staručký Verolex v dezolátnom stave, ale pojazdný,“ hovorí vášnivý autíčkár. Kúpil si ho v júli 1993 a v decembri toho istého roku už bol ako nový. Vladimír sa vďaka svojmu kamarátovi dostal k ďalším ľuďom, ktorí majú v obľube staré veterány a začal chodiť na zrazy. „Tam ma to úplne pochytilo. Neskôr mi pribudol ďalší a potom zase, kým som si nedoplnil celú zbierku Verolexov,“ smeje sa. Ide o český typ áut, ktoré sa začali vyrábať v päťdesiatych rokoch minulého storočia v Solnici. Vladimír sa dokonca pred troma rokmi osobne stretol aj s jeho konštruktérom Mojmírom Stránským. „Boli sme na veľkom zraze v Boskoviciach a z príležitosti jeho 80 narodenín tam bola väčšia oslava. Na zraze sa pritom stretáva vždy okolo 180 až 200 fanúšikov týchto automobilov,“ prezrádza Dolnokrupan. Moderné a rýchle autá majú pred jeho hadraplánom vždy rešpekt. A to aj napriek tomu, že jeho prevádzková rýchlosť po ceste je 60 až 70 kilometrov za hodinu. „Keď chodím na dlhšie trasy, stíham popri všetkom obdivovať aj krajinku a jej okolie,“ hovorí. Pochváli sa nám, že so svojím autíčkom sa už stihol aj prevrátiť. „Zlomilo sa mi na ňom zrkadlo a kamarát mi nadával, že ma zaujíma viac ako moje zranenie.“ Aj to svedčí o tom, že svojej záľuby sa nemieni vzdať za nič na svete. Okrem troch Verolexov má vo svojej garáži ešte ďalšie dve spolu so starým motocyklom, ktoré čakajú na opravu.
Zapózoval nám na ňom aj jeho syn Danko, ktorý by rád pokračoval v otcových šľapajách. Je iba tretiakom na základnej škole, ale volant už zručne ovláda. Samozrejme, iba pri parkovaní auta do garáže. Na svoju prvú skutočnú jazdu si ešte bude musieť počkať.
Petra Nagyová