v otrasnom stave a neradno ich opisovať.
„Niektoré sú nefunkčné. Ich hygienická úroveň je bez potrebných prostriedkov, mydla, uterákov na ruky, čo je predsa nezlučiteľné s miestom zdravotníckych zariadení. Niektoré toalety na železničných staniciach sú čistejšie. Kto je na poliklinike za tieto sociálne priestory zodpovedný?“ pýta sa. „Možno by bolo lepšie si v súčasných hospodárskych podmienkach radšej zaplatiť za bezchybnosť takýchto služieb, ako sa vystaviť riziku nákazy,“ navrhuje.
Kritizuje pritom aj rady používateľov, ktorí sa neunúvajú kradnúť toaletné papiere, ba aj uteráky, poskytované samotným zariadením, ako aj udržovanie čistoty po použití. Naše fotografie potvrdzujú, že si nevymýšľal. Väčšina toaliet bola bez sedacích dosiek, mnohé misy boli silno znečistené, iné nespláchnuté. Vo viacerých z nich boli po zemi pohádzané hygienické vreckovky, ktorým si pacienti akiste nahrádzajú chýbajúce uteráky, i iný odpad. Chýbalo aj mydlo a odpadkové koše. Na dámskej toalete na 2. poschodí a v pánskej na prízemí niet dokonca ramienok na batériách. V najhoršom stave sú najmä pánske záchody v suteréne, kde je neznesiteľný zápach. Na všetkých dverách tu chýbajú kľučky i zámky. Na ostatných poschodiach sú prekvapujúco v horšom stave dámske sociálne zariadenia. A ešte jedna zaujímavosť. V prevažnom počte toaliet je z troch kabínok zvyčajne otvorená jedna. Dve sú zamknuté, a teda nedostupné.
Od predsedu združenia neštátnych lekárov Aeskulap Gabriela Paveleka, ktorého členovia si prenajímajú väčšinu ambulancií v Mestskej poliklinike na Starohájskej ulici, sme sa dozvedeli, že upratovanie sociálnych zariadení zabezpečuje prostredníctvom zamestnaných upratovačiek Aeskulap. Za ich opravy a údržby zodpovedá Stredisko sociálnych služieb v Trnave.
„Problém je ako vždy a všade – v ľuďoch. Chápem, že sa našim pacientom stav sociálnych zariadení nepáči, na druhej strane - používajú ich oni. To znamená, že sú v takom stave, v akom ich nechajú. Krízové sú v suteréne. Priznávam, tie ani veľmi neopravujeme. Využívajú ich bezdomovci. Vedeli by sme ich odtiaľ vyhodiť, ale zdá sa nám to neľudské. Tí ľudia žijú tak, ako žijú. Ak im tým vieme pomôcť, aj to beriem ako súčasť zdravotníckeho zariadenia, že tam chodia,“ zareagoval na naše upozornenie Pavelek. Na 1. a 2. poschodí boli investované dosť veľké peniaze do rekonštrukcie záchodov. „Snažíme sa ich udržiavať aspoň v takom stave, aby sa tam pacient cítil minimálne slušne. Nehovorím, že luxusne. Obávam sa však, že hovoríme o probléme väčšiny. Veď ako vyzerajú v Trnave mestské záchody? Dá sa dať viac peňazí do rekonštrukcie, dajú sa možno častejšie udržiavať. Avšak takého človeka, ktorý by dvadsaťštyri hodín obchádzal toalety, v poliklinike nemáme. Žiaľbohu, katastrofálne sociálne zariadenia sú celoslovenský fenomén,“ priznal. Uviedol, že lekári združenia už uvažovali aj o ich spoplatnení systémom automatov. Keď však uvážia, čo dokážu ľudia, sú presvedčení, že veľmi skoro by automaty rozbili. Otázky, týkajúce sa údržby a opravy toaliet, sme položili aj pracovníkom Strediska sociálnych služieb (SSS). „V poliklinike máme údržbára na plný úväzok, ktorý denno-denne nedostatky odstraňuje. Informácie o výške použitých investícií na rekonštrukciu a financií na priebežné opravy sociálnych zariadení, vrátane množstiev jednotlivých komponentov, vymenených a doplnených vlani, poskytneme čitateľom v priebehu budúceho týždňa,“ prisľúbil jeho riaditeľ Juraj Tomášik.
- pe -, foto autorka