nanou kalendárnou sedmičkou. No nie všetky prinášajú príjemné spomienky. Napríklad ani trojnásobná sedmička v roku 1777 nezabránila Márii Terézii vydať dekrét o presťahovaní Trnavskej univerzity do Budína, ktorý znamenal veľký úder pre prosperitu Trnavy po všetkých stránkach. Ešte šťastie, že pred pätnástimi rokmi svitla nová hviezdna hodina pre mesto, keď 25. marca zriadili novú Trnavskú univerzitu. Keď sme už na akademickej pôde, kalendár pripomína, že v októbri uplynie okrúhlych desať rokov od slávnostného otvorenia ďalšej univerzity v našom meste - Univerzity sv. Cyrila a Metoda, po trnafsky Úcéemky. To, že Trnava ako prvé mesto na území Slovenska získala štatút kráľovského mesta, vie každý školák. No už len málokto vie, že vo svojich historických hradbách uvítala aj nejednu korunovanú hlavu. Napríklad roku 1327 sa tu stretli hneď dvaja králi, uhorský kráľ Karol Robert a český Ján Luxemburgský. Ten síce v Trnave neponúkal kráľovstvo za koňa, ale rokoval o obnovení obchodného styku medzi obomi krajinami a o spoločnej obrannej stratégii. V 14. storočí ešte asi nejestvoval kult nešťastnej trinástky. Kráľovské stretnutie v Trnave, ktoré sa podľa vtedajších zvykov úspešne spečatilo zmluvou o zasnúbení ich detí, sa uskutočnilo práve 13. februára.
A ktohovie, možno bol aj piatok. Mimochodom, ak niekedy pôjdete okolo Františkánskej brány, všimnite si na nej zobrazený výjav, ktorý pripomína časy, keď sa v Trnave robila vysoká politika. Historické anály prinášajú správu aj o ďalšej kráľovskej návšteve mesta v 14. storočí. Tá nedopadla dobre, lebo v miestach, kde dnes stojí budova Hlavnej pošty, umrel v septembri pred 625 rokmi uhorský kráľ Ľudovít I. Podstatne veselšie správy pochádzajú z roku 1477. Pred 530 rokmi 4. februára sa v Trnave objavil ďalší uhorský kráľ. Tentoraz to bol Matej I. Korvín ovenčený čerstvým víťazstvom nad husitským vojskom v bitke pri Veľkých Kostoľanoch. A ako to v tých dobách bolo zvykom, porazení husitskí vodcovia na čele s Janom Švehlom sa v čase kráľovskej návštevy už niekoľko dní kolembali na šibenici. V tomto roku si samozrejme nebudeme pripomenúť len výročia kráľovských návštev, ale aj okrúhle výročia dôležitých udalostí zo staršej i novšej histórie, ktoré formovali život v meste. Napríklad zriadenie tlačiarne Mikulášom Telegdim roku 1577, založenie Právnickej fakulty Trnavskej univerzity (1667), otvorenie Mestskej verejnej knižnice (1927), pripojenie Modranky k Trnave (1967), alebo začiatok vysielania Mestskej televízie v apríli pred desiatimi rokmi. Pripomenieme si aj výročia významných osobností, v dnešnej terminológii celebrít, ktoré sa u nás narodili, umreli alebo tu pôsobili a zasiahli do diania v našom meste. Spomeniem len zakladateľa Trnavskej univerzity Petra Pázmáňa, zakladateľa Spolku sv. Vojtecha Andreja Radlinského, prvého predsedu Matice slovenskej a biskupa Štefana Moyzesa, opernú speváčku Rozáliu Marschalkovú, či legendárneho futbalového trénera Antona „Tónibáčiho“ Malatinského. Historický kalendár v našom týždenníku okrem výročí udalostí a osobností z histórie upozorní aj na tohtoročné životné jubileá ľudí, ktorí spoluvytvárajú súčasnú históriu Trnavy. Medzi nimi primátora mesta Štefana Bošnáka, predsedu VÚC Tibora Mikuša, bývalých futbalistov Spartaka Laca Kunu a Karla Dobiáša, lekára-psychológa a politika Alojza Rakúsa a mnohých ďalších.
- P.R.-