Sobota, 5. december, 2020 | Meniny má OtoKrížovkyKrížovky
NA ZÁVER SEMESTRA NA DÁNSKEJ ŽURNALISTICKEJ ŠKOLE DANO NATOČIL DOKUMENT O IZRAELSKOM MESTE HAIFA, KDE SPOLOČNE ŽIJÚ ARABI A ŽIDIA

Izraelská Haifa je harmonická akoby len na oko

Dánska Škola žurnalistiky v Arhuse patrí medzi najväčšie a najstaršie vzdelávacie inštitúcie pre novinárov. Uplatňujú v nej heslo naučiť sa praktickou činnosťou a v súčasnosti ju navštevuje približne tisíc študentov. Mnohí z nich z rôznych kútov sveta. Š

Dánska Škola žurnalistiky v Arhuse patrí medzi najväčšie a najstaršie
vzdelávacie inštitúcie pre novinárov. Uplatňujú v nej heslo naučiť sa praktickou činnosťou a v súčasnosti ju navštevuje približne tisíc študentov. Mnohí z nich z rôznych kútov sveta. Škole sa darí nielen vďaka vynikajúcemu vybaveniu, ale aj sociálnej politike štátu, ktorá každému Dánovi mesačne prispieva sumou asi 15-tisíc slovenských korún. Pozrieť sa na mediálny svet cez vyučovanie mal možnosť aj mladý Daniel Hornák (23), ktorý v tomto roku dokončí štúdium na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda (UCM) v Trnave. Jeden semester na dánskej škole prinútil sympatického Novomešťana, aby s kamerou a mikrofónom v ruke porozmýšľal aj o svojej budúcej kariére. Veľkou skúsenosťou pre neho bola cesta do Izraela, kde na záver semestra natočil 45- minútový dokument o najmultikulturálnejšom izraelskom meste Haifa cez pohľad študentov vysokých škôl.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo so zarobenými peniazmi? Tak rozmýšľal vtedy dvadsaťdvaročný Dano, keď sa domov vrátil z ročného pobytu v Anglicku. Keďže je v duchu veľkým cestovateľom a okrem toho ho baví práca s kamerou, rozhodol sa aj vďaka dobrým znalostiam z angličtiny pre študijný pobyt v Dánsku. „Podal som si prihlášku a na základe toho, že som mal certifikát z angličtiny, ma prijali. Bol som nadšený. Rád cestujem a pretože som to mohol spojiť aj so štúdiom, s niečím užitočným, nebolo čo riešiť.“ Skúsenosti získal aj zásluhou práce v lokálnej televízii v Novom Meste nad Váhom, kde najskôr privoňal k redaktorskej práci. Neskôr však zistil, že kamera a strih ho bavia viac. Preto si z ponuky Dánskej školy vybral semester televíznej žurnalistiky.

Namiesto kníh kamera a mikrofón
„Systém vyučovania na Dánskej škole žurnalistiky je iný v porovnaní s tým, čo slovenský vysokoškolák pozná pod vysokoškolským štúdiom. Všetko je tam zamerané na prax, možnosti realizácie sú oveľa väčšie,“ priznal Daniel. Štúdium ho však baví a trnavskej alma mater je vďačný zato, že formou štúdia sa mohol vždy venovať veciam, ktoré ho zaujímali najviac. „V Dánsku funguje iný princíp výučby a ten rozhodne nespočíva na teoretických prednáškach a na memorovaní. Dve hodiny priemernej prednášky si študent môže naštudovať aj sám v knihe. V Dánsku sme mali prednášku iba dve hodiny do týždňa. Profesorka nám zhustene povedala, čo od nás očakáva a na akom projekte ideme pracovať. Zodpovednosť za učenie sme museli zobrať na vlastné ramená, robili sme prieskumy, natáčali sme a strihali.“ Veľkým prínosom pre zahraničných študentov bola aj komunikácia s profesorom. Televíznu žurnalistiku študentov učila 64-ročná Nancy Graham Holm, štvornásobná držiteľka ceny Emmy. „Jednu reportáž sme robili v strede Dánska v Odense, kde sa narodil Hans Christian Andersen. Bolo to 250 kilometrov od Arhusu. Učiteľka nasadla do auta a odviezla nás tam. V Odense s nami strávila celý deň. Natočili sme reportáž a vrátili sme sa spať. Či sme potrebovali konzultovať emailovými správami alebo telefónmi, 24 hodín nám bola k dispozícii. Bol to naozaj priateľský prístup, v ktorom mala študentov síce pod krídlami, ale nechávala nám obrovskú voľnosť. Veľká časť zodpovednosti leží v Dánsku na študentovi. U nás je to naopak. Študent je podriadený profesorovi, počúva ho celý semester a chýba mu interakcia a osobný prístup. Je to aj problém trnavskej UCM, kde je nás na seminári približne tridsať. V Dánsku sme boli dvanásti a boli sme ako jedná veľká rodina.“
V Odense Daniel nakrúcal dokument o line dancingu. Je to niečo ako country tanec, pri ktorom tancujú ľudia v radoch ako pri makarene či čači. Hoci témy projektov študentom zadali, po konzultácii s profesorom si ich mohli zmeniť. Pracovali vo dvojiciach. Jeden sa zhostil role kameramana, druhý redaktora. „Profesorka nám zadávala témy maximálne všeobecné. Povedala nám formát, ako má reportáž vyzerať, ako má byť dlhá, čo máme pri nej využiť. Premietla nám kvalitné príspevky z BBC alebo z amerických televízii, kde sme mali odpozorovať, ako to môžeme robiť. Poukázala na chyby, aké najčastejšie robia študenti a aké môžeme vidieť v televízii, čo sa týka strihu, kamery alebo redaktorskej práce a potom nás rozpustila.“ Každá dvojica mala k dispozícii kompletnú televíznu techniku, počnúc kamerami cez statívy, mikrofóny až po svetlá. Študenti potom robili prieskum témy, občas si preštudovali aj zákony a potom už len nakrúcali a strihali. „Konkrétna forma a prístup reportáže bol už na nás. Profesorka na koniec napísala kompletný posudok k práci, zo žurnalistického aj technického hľadiska.“ Povinnosťou študentov televíznej žurnalistiky na dánskej škole bolo za semester nakrútiť štyri takéto reportáže. K celkovej známke sa pripočítavali aj body zo záverečného dokumentu. Dano s nemeckým študentom Dominikom približne týždeň zvažovali svoju tému. „Obidvaja sme vedeli, že chceme cestovať a niečo nové vidieť. Mali sme vytypovaných niekoľko tém. Napríklad o nových zdrojoch energie na Islande, kde prebiehajú enviromentálne protesty proti stavbe novej priehrady, ktorá má zabrať tri percentá pevniny. Zaujalo nás aj španielske mesto Melila, v ktorom sa Afričania z Maroka a Lýbie snažia dostať cez štvormetrové ostnaté drôty, aby sa dostali do Európskej únie. Minulý rok tam zastrelili približne tristo ľudí. Sú tam utečenecké tábory a neustále tam operuje Červený kríž. Bolo by to veľmi zaujímavé spracovať.“ Nakoniec sa však rozhodli pre Izrael, konkrétne pre mesto pod názvom Haifa.

Skryť Vypnúť reklamu

Haifa - mesto izraelskolibanonského konfliktu
Toto izraelské mesto muselo v júli a auguste uniesť ťažké bombardovanie libanonským Hizballáhom. Ide o šiitské hnutie, ktoré kontroluje väčšinu južnej časti Libanonu a je vo vojenskom konflikte so židovským štátom. Haifa má povesť multikulturálneho a najzmiešanejšieho mesta. Medzi inými tu nájdete arabskú i židovskú štvrť, ako aj štvrť ruských emigrantov a Židov. Vojna však túto harmóniu vzťahov narušila. Arabi palestínskeho alebo libanonského pôvodu, ktorí v meste žijú, boli Hizbaláhom minulé leto pozabíjaní tiež. „Snažili sme sa prostredníctvom kníh a časopisov naštudovať čo najviac. Čo, ako a prečo sa odohralo, aké náboženské skupiny v Haife žijú a aké vzťahy medzi sebou majú. Dokument sme chceli nakrútiť na základe výpovede študentov, a teda budúcej inteligencie izraelského štátu. Udalosti na univerzitách sa totiž často premietajú do celospoločenských a celomestských konfliktov.“ Haifská univerzita má dokonca vo svojom štatúte zaznamenané, že chce podporovať integráciu arabskej menšiny do židovskej väčšiny. Aj preto každý rok, aby bol pomer vyrovnaný, prijímajú dvadsať percent arabských študentov. „Mali sme asi päťdesiat telefonických kontaktov a emailových adries. Denne sme ale stihli natočiť iba päť či šesť rozhovorov. Okrem študentov sme sa rozprávali aj s ľuďmi na čele židovských a arabských záujmových organizácií i tými, ktorí stáli na čele univerzity, s rektormi a dekanmi. Ľudia boli ochotní sa s nami rozprávať aj na osobnej úrovni. Hovorili, čo ich trápi. Nezostali len pri formálnych vyjadreniach.“ Za dva týždne, ktoré Dano s Dominikom a ich ďalším nemeckým kamarátom v Izraeli strávili, nakrútili 54 hodín materiálu. Z toho bolo iba sedemnásť hodín rozhovorov. „Nešlo o žiadnu dovolenku. Jeden deň sme si chceli urobiť výlet do Jeruzalemu alebo k Mŕtvemu moru, ale nevyšlo nám to. Denne sme na dokumente robili šestnásť až osemnásť hodín,“ povedal.
Ako sa Dano vyznal, v Haife sa necítil nebezpečne. „Vedel som len to, čo každý človek vidí v správach. Nevedel som, čo mám očakávať. Či tam budú chodiť ozbrojení vojaci, či tam budú nejaké bezpečnostné opatrenia. Haifa totiž leží len päťdesiat kilometrov od Libanonu. Mesto sa však po bombardovaní úžasne rýchlo zrekonštruovalo.“ Pocit strachu ho sem-tam premohol napríklad na parkovisku, keď si niekto diaľkovo otvoril auto a keď zapípalo. Obavy ho pochytili, aj keď sa rozprávali s prezidentom jednej záujmovej organizácie zameranej na ochranu práv Arabov. „Počas rozhovoru vtrhol do miestnosti neznámy človek, ktorý prezidenta pred nami zbil. Stalo sa niečo, čo by sa v Európe nemohlo len tak stať, lebo ľudia sú natoľko distingvovaní. V to ráno, ako sme prišli natáčať, bolo v priestoroch tejto organizácie asi štyridsať arabských detí zo základnej školy, ktorých rodičia nechceli pustiť do školy. Mali pocit, že voči židovským deťom sú diskriminované. Prezident jedno z týchto detí videl, ako chce vyskočiť z tretieho poschodia. Strhol ho dovnútra a zachránil mu život. Poobede si po dieťa prišiel jeho rodič a povedalo mu, že prezident ho chcel vyhodiť z okna. Práve sme s ním robili rozhovor, keď rodič v amoku vtrhol do miestnosti a prezidenta bez slova zbil. Podobné situácie sme zažívali často aj na ulici a my sme zistili, že ľudia tam konajú spontánne a horkokrvne.“

Skryť Vypnúť reklamu

Tri roky v armáde
Celý svet, politici a OSN sa konfliktmi Židov a Arabov zaoberajú viac ako šesťdesiat rokov. Jednoznačné východisko z tejto situácie však nikto nevie nájsť. „Nechceli sme prísť a povedať, takto to je, títo sú dobrí a títo zlí. Chceli sme podať svedectvo o tom, ako sme to zažili a ako to vidíme.“ Pri natáčaní sa stretli s rôznymi názormi. Mladí dokumentaristi vypočuli napríklad aj ortodoxného Žida, ktorý im povedal, že Arabi majú na výber z ôsmich okolitých krajín. Prečo nejdú tam, pýtal sa. „Arabi zase naopak často vytýkali židom, že si na izraelskú zem nárokujú po dvoch tisícoch rokov odluky. Stretli sme sa však aj s ľuďmi, ktorí boli viac umiernení a ktorí chcú hľadať kompromis. Napríklad aj študenti z mládežníckej organizácie postkomunistickej strany, ktorá má menšinový podiel vo vláde, sú zložení z kresťanov, židov a arabov. Tí zase svorne tvrdia, že bojujú za nový Izrael, kde všetci budú žiť v absolútnej harmónii. Nemôžeš povedať, kto si má zbaliť kufre a odísť. V tom je aj krása nášho dokumentu, ktorý sa nám podarilo zostrihať na štyridsaťpäť minút, hoci pôvodne mal mať iba pätnásť.“ Niektoré príbehy, ktoré do svojho dokumentu zaradili, našli aj v študentských časopisoch. Písali do nich mladí ľudia, ktorí na dvadsaťdeväť poschodovej veži univerzity držali v lete hliadky, aby videli kam padajú rakety Hizballáhu a kam majú posielať sanitky. Prekvapením pre mladého Slováka a Nemca bolo aj to, že každý deň na škole stretali študentov v uniformách, ktorých natáčali skrytou kamerou. „Každý Izraelčan, či je to žena alebo muž, keď dovŕši osemnásť rokov, musí ísť na tri roky do armády na vojenskú službu. Veľa z nich študuje a v plnej zbroji chodia z kasární do školy. V prednáškovej aule potom mali na stole vedľa seba položenú automatickú pušku, jabĺčko a džús.“ Aj keď podľa štatútu univerzity, školu spoločne navštevovali Arabi i Židia, ktorí pracovali na spoločných projektoch, harmónia medzi nimi akoby ani neexistovala. „Segregácia a diskriminácia boli zaužívanými pojmami, ktoré všetci cítili prirodzene. Všade sme stretávali skupinky, či už v aule alebo v kantíne. Vypočuli sme si viacero príbehov o tom, ako sa vysokoškolskí profesori oplzlo vyjadrovali o arabskej kultúre. Väčšina ľudí tam trpí stále zakorenenými predsudkami. Aj keď sa mnohí snažia nadviazať dialóg, cesta k porozumeniu bude trvať ešte niekoľko desaťročí,“ skonštatoval mladý reportér.

Lenka Juríková, foto: archív D.H

Foto 1: Daniel absolvoval v Dánsku jeden semester televíznej žurnalistiky.
Foto 2: Filmový štáb, s ktorým Daniel strávil v Izraeli dva týždne.
Foto 3: O tom, ako sa Židom žije s Arabmi v prekrásnej Haife, sa pýtali hlavne mladých študentov.
Foto 4: Celkovo natočili 54 hodín hrubého materiálu, ktorý sa im podaril zostrihať na 45 minutový dokument
Foto 5: O izraelskej Haife sa hovorí ako o najmultikulturálnejšom meste na svete.






.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  2. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  3. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  4. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  5. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  6. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  7. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  8. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  9. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  10. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  1. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  2. Väčšina fajčiarov dala deťom cigarety, ak si vypýtali
  3. Podcast: Jeden lístok, veľa tratí
  4. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  5. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  6. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  7. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  10. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 703
  2. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 13 004
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 623
  4. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 616
  5. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 213
  6. Aká je chémia vôní 9 043
  7. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 8 659
  8. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 567
  9. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy 8 338
  10. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 8 008
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Počet hospitalizovaných s COVID-19 sa v trnavskej nemocnici zvýšil

Nemocnica má vyhradených 126 lôžok pre pacientov s potvrdeným výsledkom na ochorenie COVID-19.

Obyvatelia Kukučínovej sa ich ani po dvoch týždňoch javorov nedočkali.

Kraj chce začať s rekonštrukciou 50-ročného mosta cez Váh na jar

Predpokladané náklady boli vyčíslené na 4,9 milióna eur.

Vizualizácia.

V charite podávali mikulášsku večeru

Trnavská arcidiecézna charita pripravila v piatok 145 porcií Mikulášskej večere pre viacčlenné rodiny v núdzi, osamelých seniorov a ľudí bez domova.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na stanici v Nitre napadli muža po tom, ako upozornil na rúško

Incident sa stal v čakárni na autobusovej stanici.

Zdravotná sestra z Čadce prekonala COVID-19: Myslela som si, že zomriem

Pri pociťovaní príznakov sa začala liečiť sama. Bola to chyba.

AKTUÁLNE: V Čadci našli ďalších utečencov

Ich strastiplná cesta sa skončila na Kysuciach.

Aktualizované o vyjadrenie Park Snow Donovaly a predsedu NR SR

Na Donovaloch otvorili lyžiarsku sezónu. Nie je jasné, ako dlho potrvá

Minister Doležal konštatoval, že minimálne do pondelka (7. 12.) môžu byť otvorené všetky lyžiarske strediská. Na pandemickej komisii očakáva vecnú a konštruktívnu diskusiu o osude tohtoročnej lyžiarskej sezóny.

Už ste čítali?