ok priestoru pre spoločenské a kultúrne podujatia, ako aj časté rozkopávky. To všetko sú dotazy respondentov, ktorými v ankete vyjadrili svoj vzťah k pešej zóne na Hlavnej ulici.
Záujem o jej riešenie a rekonštrukciu doposiaľ využilo tridsaťpäť respondentov. Mnohí však minulú stredu prišli na verejné prerokovanie diskutovať aj osobne. Mesto už v minulosti prejavilo záujem v rámci grantového projektu AD HOC vstúpiť do zoskupenia, ktoré bude riešiť revitalizáciu historických mestských centier. „Náklady na jej realizáciu predstavujú milión osemstotisíc korún, pričom milión korún pochádza z grantov a ostatok bude financovať mesto,“ povedal pre naše noviny hovorca mesta Pavol Tomašovič. „Projektová dokumentácia pešej zóny by sa mala dokončiť do septembra budúceho roku s tým, že v tom čase by sa začalo aj s realizáciou jednej jej strany. Dokončiť by sme ju chceli o dva roky v lete, aby sa zaskvela pri príležitosti 770. výročia mesta,“ povedal hovorca mesta Pavol Tomašovič. Do mestských osláv však bude obnovená iba Hlavná ulica po mestskú vežu. Avšak nielen z finančných dôvodov, ale najmä preto, že je potrebné vyriešiť parkovanie na konci Štefánikovej ulice. Ako odznelo minulú stredu, v záujme mesta je komunikovať nielen s jeho obyvateľmi, ale aj mimoslovenským architektom. „Chceme, aby bola pešia zóna skutočne kvalitná a osobná. Nebola iba priechodná, ale sem pritiahla ľudí a slúžila na vzájomné stretnutia a diskusiu. Musí sa naplniť životom,“ vyjadril sa primátor Štefan Bošnák.
Petra Nagyová, foto: autorka
Rámik:
Pešia zóna v Trnave bola vôbec prvou na Slovensku. Jedným z jej iniciátorov bol v roku 1987 aj vtedajší architekt Ján Kánik. „V tom čase bola úplne iná klíma a o to horšie sa nám presadzovala myšlienka pešej zóny. Nech sme prišli s akýmkoľvek dobrým nápadom, vždy sme sa museli niekomu spovedať a presvedčiť ho o tom, že je to správne. Garantujem vám, že nešlo o žiadnych odborníkov, ale orgány komunistickej strany. Nakoniec sa vec podarila, aj keď na poslednú chvíľu.“ Podľa Kánika malo ísť pôvodne iba o rekonštrukciu komunikácie, kadiaľ chodila mestská hromadná doprava. V projekte sa rátalo iba rozšírením chodníkov. Stredová komunikácia, kde sa v súčasnosti nachádza zeleň, bola určená na dopravu. „Prišli sme za päť minút dvanásť, keď už mali pokladať asfalt. Stopu po nej tam nájdete dodnes. V krátkom čase sme museli urýchlene pripraviť štúdiu. Najzložitejšie bolo vylúčenie dopravy. V tej dobe tam fungovala fabrika Zornica pre šesťsto žien, ktoré využívali mestskú hromadnú dopravu, a závod zásobovali veľké kamióny.“ Aké boli pocity? „Bolo to niečo neskutočné. Po tom, ako sa to odkleplo, nám padol obrovský kameň zo srdca. Doteraz som na to hrdý. Pešia zóna prechádza vývojom. Je potrebné pokračovať v jej zveľaďovaní, pretože je dôležitou súčasťou Trnavy. Je dobré, že sa rieši komplexne a nie, ako sme to robili my. Bohužiaľ, vtedy bola iná situácia,“ dodal Kánik.
-pn-