A tak sa minulý pondelok tí, ktorí prišli do piešťanského Spoločenského domu Slovenských liečebných kúpeľov práve kvôli nemu, museli uspokojiť iba s vystavovanými fotografiami aktívneho fotožurnalistu, ktorý podľa kurátora výstavy Vladimíra Burjana musí byť ako profesionál schopný urobiť atraktívnu a dynamickú fotografiu aj na tlačovej konferencii. Burjan uviedol vernisáž úvahou o objektívnosti i subjektívnosti fotografie, ako aj o úlohe žurnalistickej fotografie v súčasnosti. „Fotografia je individualistická disciplína. Každý fotograf v konkurenčnom prostredí bojuje za seba. Sympatické je, že títo traja autori prelomili individualizmus a predstavujú sa spolu,“ povedal.
„Kolektívny duch je momentom, ktorý ma vyprovokoval, aby som sa zapojil. V Ománe každý z nás nafotil rôzne množstvo fotografií. Mali sme k dispozícii techniku, ktorú sme boli nútení používať, aby sme ju otestovali. Keď sme videli fotky, ktoré sme urobili, bolo jasné, že ak by ostali v portfóliách každého z nás, potešili by iba zopár ľudí. Možno by sa niektoré dostali ako ilustračky do magazínov, a tým by to asi skončilo. Zdalo sa mi to trošku málo, a preto som oslovil všetkých, ktorí tam boli. Bolo nás tam viac, ale ostatní sa necítili na prezentáciu,“ zdôvodnil svoju zaangažovanosť jeden z trojice fotografov Peter Orviský. Nie je profesionálom a preto nemusí výber tém a svoj fotografický rukopis ničomu prispôsobovať. V ázijskom Ománe zaznamenával rôzne výjavy, ktoré ho zaujali. Pre divákov tak zostavil pestrú mozaiku. „Väčšinou fotím expresívne situácie. Takto to robím. Keď sa vám to páči. Neviem, čo mám povedať,“ stručne poznamenal tretí vystavujúci Peter Ertl, ktorý ostal verný portrétom domorodcov a v poslednom čase ich prináša z rôznych miest sveta. Práve vďaka jeho nezameniteľnému rukopisu tak vzniká pozoruhodná štúdia univerzálnych ľudských emócií.
Janka Pekarovičová
