šľať o mieste, kam by aspoň na chvíľu sklonili svoju hlavu.
Už niekoľko rokov po sebe trávi Vianoce na ulici aj Rudo. Predajca pouličného časopisu sa však s nami o svojej rodine, s ktorou by mohol tráviť sviatky v spoločnom kruhu, rozprávať nechcel. „Teraz ešte musím predať niekoľko kusov časopisov, aby som si mohol kúpiť lístok na vlak. Na niekoľko dní budem u svojho kamaráta, s ktorým sa poznáme ešte z vojny,“ povedal nám.
Peniaze, ktoré Rudo získa z predaja, si chce odložiť. Za svoje úspory by si v priebehu niekoľkých rokov rád kúpil maličký a starší dom. „Tým by sa mi splnil môj dlhoročný vianočný sen,“ usmial sa. Bezdomovec, ktorého v meste spoznávajú mnohí Trnavčania, väčšinu času teraz trávi na ulici. Ľudí, ktorí sú bez domova, je však viac. Miesto toho, aby rozmýšľali nad darčekmi, budú v najbližších dňoch hľadať miesto, kam sa počas chladnej zimy ukryjú. Voči osudu týchto ľudí však neostanú všetci ľahostajní. V priestoroch Katolíckej Jednoty totiž pre nich každoročne deň pred Vianocami pripravujú štedrú večeru a niekoľko kusov oblečenia, ktoré si tu môžu vymeniť. Vianoce v kruhu rodiny im to síce nenahradí, ale aspoň na chvíľu sa z vianočného ducha potešia aj oni.
Lenka Juríková