k od Katky a dokonca ani horúci čaj. Išlo o typické rozdávanie jedla, ktoré pripravujú aktivisti z Food not bombs (pozn. red. Jedlo namiesto zbraní).
„Robíme to dobrovoľne. Snažíme sa stretávať každý víkend u jedného z nás, ale niekedy sa stane, že nenavaríme a jedlo tým pádom ani nerozdáme,“ povedal nám jeden z aktivistov Daniel Drevený. „Týmto ľuďom sa snažíme vysvetliť, že nie sme žiadna charita. Nechceme v nich vyvolávať postoj chudobných ľudí, ktorí budú od nás brať. Máme však prístup k surovinám a pretože jedlo považujeme za každého právo, myslíme si, že by malo byť zadarmo,“ dodal. Sobotňajšia akcia sa pritom niesla pod nezvyčajným názvom Jedlo namiesto politikov. „Počas predvolebnej kampane sme sa stretávali s tvárami, ktoré na ňu minuli mnoho peňazí, zatiaľ čo istá skupina ľudí nemôže byť celý deň v sociálnom centre. Je odkázaná na život na ulici a môže sa doň vrátiť až večer,“ skonštatoval Drevený. V parku sme medzi ostatnými ľuďmi bez domova našli aj dvoch mladých Trnavčanov Viliama s Marekom. „Chodíme sem, odkedy tu začali rozdávať jedlo. Soboty a nedele sú pre nás najhoršie. Preto sa nikdy nevieme dočkať, kedy si budeme môcť dať niečo teplé,“ povedali nám. „Aké sú naše dni? Smutné. Útulok musíme opustiť o deviatej a späť sa môžeme vrátiť až o piatej. Ráno sa zobúdzam s otázkou, odkiaľ si zoženiem jedlo, aby som mohol ako tak existovať,“ vysvetlil nám Viliam. Ako obaja priznali, ani jeden z nich netúži žiť na ulici a prespávať v útulku na Coburgovej, ktorého podmienky vonkoncom nie sú ideálne.
„S ostatnými si vychádzame dobre, hoci niektorí sú už po toľkých rokoch života na ulici psychicky poznačení a majú svoj svet.“ Napriek tomu, aj títo ľudia sú bežní smrteľníci a túžia iba po jednom. Blízkom človeku a vzájomnom pochopení. „Chcel by som ženu, ktorá by ma milovala, deti a rodinu,“ povedal jeden z nich. „A ja netúžim po ničom inom, ako po vlastnom byte a práci, o ktorú som prišiel. Chcem mať konečne svätý pokoj,“ vyslovil svoje želanie druhý. „Boli by sme radi, keby sa tu niekedy ukázali lekári, prípadne právnici alebo ľudia, ktorí by sa chceli podeliť o svoje odborné znalosti a pomohli týmto ľuďom priamo na ulici. Túto akciu nerobíme preto, aby si daný stav uvedomili kompetentní. Nik nie je kompetentnejší, ako sami ľudia. Aj preto by sme boli radi, keby sa medzi nás zapojili aj ostatní,“ uzavrel Drevený. Aktivisti sa v parku občasne stretávajú nielen s ľuďmi bez strechy nad hlavou, ale aj so svojimi známymi. Jedlom alebo čajom ponúkajú dokonca aj okoloidúcich a tiež nezvyknú chýbať ani na rôznych hudobných podujatiach. Najbližšie ich možno stretneme priamo v uliciach Trnavy.
Petra Nagyová
