kúskami sa už kochali dokonca aj v Monaku.
„Bol som piatak na základnej škole, keď som chodil na ručné práce a štrikoval. Potom som išiel robiť do hlohoveckej drôtovne, kde som vyrábal stojany na stromček a rôzne iné veci. Raz ma však jeden známy poslal na školenie a tam som sa dostal k drôtovaniu,“ opísal nám cestu k svojmu koníčku Jozef.
Ten ho chytil natoľko, že sa ho už viac nevzdal. V hlave sa mu pritom rodia rôzne nápady. Z drôtu kúzli podkovičky, kahance, zvončeky i servítniky so všakovakými vzormi. „Dokonca som vyrobil aj zlepšovák, ktorý nerobí žiadny drotár. Odrôtovávam pekáče, aby ich gazdiné mohli chytiť za ucho,“ povedal.
„Kedysi to drotári robili bežne, ale je to veľmi namáhavé na ruky a preto to už robiť nechcú,“ vysvetlil nám Jozef, ktorý dokáže vyrobiť košík aj za osem hodín. Ako vraví, všetko závisí od fantázie. No isté je, že pokoj nebude mať ani na sviatky. Prečo? Z jednoduchého dôvodu. Drôt sa vraj vôbec nechystá pustiť z rúk.
Petra Nagoyvá
