Netradičnému remeslu ho naučil nebohý majster z Hrnčiaroviec nad Parnou. „Bol veľmi šikovný. Vyrábal krásne veci. Raz som ich videl odfotené v Trnavských novinách. Ten článok som si vystrihol a rok som ho nosil v peňaženke, kým som ho nenavštívil. Povedal som mu, počúvajte pán Štefunko, tu je napísané, že ste ochotný niekoho naučiť. On mi bez všetkého povedal, aby som niekedy prišiel. A tak som za ním chodieval každú sobotu až z Lovčíc. Navštívil som ho niekoľkokrát a učil som sa.“ Medzi Františkove prvé výrobky patrili šišky a drobné slamené ozdoby. Neboli na predaj, ale na rozdávanie. „Dával som ich podarúnky a to ma hnalo. Človek sa časom vypracuje,“ hovorí. „Až neskôr, keď mi slama začala hrať v rukách, som sa pustil do pletenia malých tanierikov.“ K nim sa postupne pridávali slamení anjeli, vrabce, podkovy, ba i košíky. Po žatve pletie družstevníkom nádherné dožinkové vence. „Radosť sa na ne pozerať. Sú to krásne veci,“ vyžíva sa. „Pamätám sa, ako ma prvý raz zavolali na jarmok. Veľmi som sa snažil, aby boli moje výrobky čo najkrajšie. Nech ľudia vidia, že sú pekné.“
Musí byť krásne biela ako sneh
Len málokto by v dnešnej uponáhľanej dobe veril tomu, že pre Štefana sú najhoršie sviatky. Vtedy prežíva doslova muky. „Počas sviatočných dní nerobím a slamy sa nemôžem ani dotknúť chytiť. No akonáhle sa skončia, vstávam už o piatej ráno a hneď ju aj namáčam, aby som s ňou mohol pracovať. Je to moja láska.“ Avšak nie je slama ako slama. „Človek potrebuje vedieť, kedy ju môže zbierať z poľa. Musí vystihnúť, kedy je pekná. Nesmie byť úplne zrelá. Ale nie je dobré ani to, keď klasy často moknú na daždi. Vtedy sa vám točia nadol a slama očernieva.“ Ak jej steblá stoja pekne rovno a je biela ako sneh, je zaručené, že z nej budú aj krásne výrobky. „Najprv ju však musím vždy namočiť. Inak by sa s ňou nedalo pracovať. Keby bola suchá, lámala by sa v každom ohybe a to by nebolo pekné.“ Svoje slamené ozdoby by mohol rátať na tisíce. Vymýšľa si rôzne vzory a ako tvrdí, má ich v prstoch. „Koľkokrát v noci nemôžem zaspať a rozmýšľam. Odrazu mi dôjde nápad len tak sám od seba. Akoby mi ho niekto zoslal z vesmíru,“ zasmeje sa. Svoju prácu by si nedal za nič. Hoci sa ňou živiť nedá, v živote mu robí radosť. František má dodnes svoj vianočný strom vyzdobený slamenými ozdobami a jedno je isté. Jeho výtvory budú zdobiť aj domácnosti jeho blízkych.
Petra Nagyová
