Pod jej šikovnými rukami vznikajú prekrásne medovníkové chalúpky

v kuchyni. Aj recept, ktorý používam je od nej. V našej rodine sa traduje už desaťročia,“ povedala nám zručná žena.

Tajomstvo jej chutných medovníčkov spočíva v dôkladnosti preosiatia všetkých surovín. Je tiež dôležité, aby mali rovnakú izbovú teplotu. Svoju úlohu zohráva aj to, že cesto musí stáť najmenej deň v chladničke. „Tam dozrieva a získava pomaly na chuti aj vôni, pretože koreniny sa postupne rozkladajú,“ vysvetlila.
Alenka pečie medovníčky už týždeň pred Vianocami. Potom ich pomocou kornútu vyrobeného z pergamenového papiera vyzdobí bielkovou penou.
Pod jej šikovnými rukami vznikajú všakovaké ornamenty a iné drobné ozdôbky. Aby jej výtvory dlho vydržali chutné a mäkké, uskladňuje ich v sklennom pohári. „Vždy ich poprekladám plátkami chleba, ten udržiava vlhkosť. Ten je však potrebné pravidelne kontrolovať a vymieňať za čerstvý,“ prezradila. Medovníčky takto vydržia aj mesiac. Čím dlhšie stoja, tým sú lahodnejšie. Namiesto chlebu môžeme podľa Alenkinej rady použiť aj jabĺčko pokrájané na štvrtiny. Pri medovníkoch sa ale jej umenie nekončí. Z medovníkového cesta zhotovuje aj prekrásne chalúpky, ktoré zdobia vianočný stôl v nejednej domácnosti. „Najskôr si z kartónu urobím formu. Nakreslím naň všetky časti domčeka. Potom rozvaľkám cesto a z neho podľa formy vykrajujem jednotlivé diely chalúpky. Poukladám ich na plech a pečiem na pergamenovom papieri. Dôležitou podmienkou úspechu je, aby bol plech rovný. Nesmie byť ani trochu prehnutý,“ upozornila nás. Skôr ako dá diely piecť do rúry, vo všetkých rohoch každého z nich urobí malú dierku. Po upečení vyzdobí časti chalúpky bielkovou penou. Samozrejme, okrem strechy. Po ich vysušení nasleduje spájanie jednotlivých dielov. „K tomu však potrebujem šikovného pomocníka. Ten mi pridŕža časti chalúpky a ja ich lykom, ktoré navliekam do vopred pripravených dierok, pozväzujem,“ vysvetlila nám Alenka. Následne umiestni chalúpku na tvrdý podstavec, ktorý si najskôr potrie čokoládou. Môže ním byť plech, podnos či lopárik. Na čokoládu nafúka kokos, ktorý pôsobí ako jemný snehový poprašok. Až tak dochádza k pripevneniu strechy, ktorú ešte umelkyňa potrie čokoládou a dozdobí bielkovou penou a rôznymi cukríkmi. Keďže Alenka pracuje ako majsterka odborného výcviku na jednom trnavskom učilišti, odovzdáva svoje umenie aj mladej generácii. „Pamätám si, ako som pred pár rokmi spolu so žiakmi vyrábala šestnásť takýchto chalúpok. Chceli nimi potešiť svojich rodičov pod vianočným stromčekom. V deň, kedy si ich mali odniesť domov práve padal hustý dážď so snehom. Bála som sa, že sa im zničia. Vynašli sa však a všetci si zadovážili veľké igelity, v ktorých svoje výtvory priniesli v poriadku domov,“ zaspomínala si žena, ktorá svoje povolanie vníma skôr ako poslanie. Vždy rada venuje žiakom aj mnoho zo svojho voľného času, ak prejavia záujem o to, aby ich zasvätila do tohto krásneho remesla.
Renáta Kopáčová