Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky
ADAMKO CHCEL ŽIŤ A TÝM VIAC, AKO SI UVEDOMOVAL, ŽE JE CHORÝ

Malý bojovník chcel byť taxikárom

Adamko Stúpala nemal ani len dva roky, keď mu diagnostikovali zhubný nádor na mozgu. Bol vždy viac-menej tichý a zakríknutý. Mal veľkú radosť zo života a chcel žiť. Tým viac, že si uvedomoval, ako vážne je chorý. „Nikdy som nerozmýšľala nad tým, že by sa

mi to mohlo stať. Vždy som si predstavovala, že budem mať syna, ktorý bude pekný, múdry, šikovný a všetko mu pôjde ako po masle. Snívala som o tom, ako s ním budem sledovať školské roky. Nikdy by ma nenapadlo, že žiadne nebudú,“ spomína si po roku smrti svojho syna Vladimíra Stúpalová. Adamko zomrel 13. decembra 2005 doma vo svojej detskej izbe. Mal deväť a pol roka a vianočných darčekov sa už nedočkal.

V obývačke rodiny Stúpalovcov sa nachádza Adamova urna s jeho popolom. Nechýbajú pri nej ani jeho fotografie a zapálená sviečka. „Bolo to skromné a nenápadné dieťa. Okrem toho bol veľmi ochotný, vždy pomáhal a snažil sa. Ale tieto choroby postihujú skôr dobré deti,“ skonštatovala jeho matka. V dvoch rokoch začal malý chlapec trpieť bolesťami hlavy a prestával vidieť. „Bol spavý a zvracal. Veľmi sa potácal, pomaly prestával chodiť a padal. Napriek tomu sa nikdy nesťažoval,“ spomína si Vladimíra. Až po niekoľkých mesiacoch návštev u obvodnej lekárky mu v Skalici zistili diagnózu. Čo by sa stalo, keby mu ju zistili skôr? „Netvrdím, že by nebol zomrel alebo že by ho zachránili. Ale je možné, že by mal buď o niekoľko rokov dlhší život alebo menej komplikovaný. Keby sa jeho choroba skôr podchytila, možno by ho čakalo menej zákrokov,“ domnieva sa matka. V priebehu sedem a pol roka sa Adamko musel podrobiť siedmim operáciám hlavy. „Mali sme šťastie v nešťastí, pretože po každej sa veľmi rýchlo dostával do starých koľají. Bol to bojovník. Vždy sa pozviechal, začal znovu jesť, chodiť a čoskoro ho pustili domov.“

Skryť Vypnúť reklamu

Nechcel, aby sa zložili a plakali

Vladimíra vždy túžila po chlapcovi. O Adamovi hovorila ešte vtedy, keď nebol ani na svete. „Veľmi som ho chcela,“ spomína si. Po tom, čo ochorel, však nebol čas na žiadne emócie. „Neriešila som to, čo bude. Jeho chorobu bolo potrebné čo najskôr podchytiť. Položiť to dieťa na operačný stôl a konať. Adam bol malý, nemal ani dva roky. Nechápal, čo sa deje. Pokiaľ som bola s ním, spolupracoval. Po tom, čo vyrastal a všetky vyšetrenia a operácie sa opakovali, sa čoraz viac bál.“ Ako každý chlapec mal rád futbal a hokej. Doma ho dokonca navštívil aj futbalista Juraj Halenár a z hokejistov Zdeno Cíger i Janko Lašák. „Prihrali nám ich lekárky z onkológie. Sami nevieme, akými cestami. Sedeli tu u nás v obývačke. Adam vedel, že prídu. Na tú chvíľu doslova čakal.“ Zdeno Cíger mu dokonca vybavil v Bratislave tréning s ostatnými hokejistami. „Akonáhle sa dočkal, viac už nečakal na nič. Ani na Vianoce. Rapídne rýchlo to vzdal. Keď nám lekári pred rokom v máji povedali, že viac ho už operovať nebudú, mali sme dve možnosti. Buď s ním budeme do konca jeho života v nemocnici alebo prijmeme hospicovú starostlivosť. Vybrali sme si to druhé. Lekári k nám chodili dvakrát do týždňa, čo bola obrovská výhoda. Zásobili nás liekmi, prístrojmi a všetkým, čo Adam potreboval. Radili sme sa po telefóne a lieky i morfín som synovi podávala ja. Doma nám aj pomaly odchádzal.“ Adamko najprv ostal na vozíku, bolo ho potrebné prebaľovať a neskôr ochrnul na jednu ruku i na druhú ruku. Postupne prestal vidieť a asi päť dní pred smrťou prestal úplne rozprávať. „Potom už iba ležal a to som ho uspávala diazepanom. Dávkovala som mu lieky tak, aby trpel čo najmenej.“ Adam sa nevzdával. Bol to bojovník a celej rodine dodával energiu. „Videli sme, ako sa snaží a tým nás ťahal. Nechcel, aby sme sa zložili a plakali. Chceli sme ho nechať odísť v pokoji, aby nemal žiadne výčitky, že nás opúšťa. Takže my sme ho iba doprevádzali. Išli sme smerom, ktorým šiel on.“

Skryť Vypnúť reklamu

O smrti sa rozprávali často a otvorene

Adamko sa nemohol venovať žiadnym športom. Nemohol sa bicyklovať, behať ani korčuľovať, pretože celý život mal poškodenú motoriku. Knihy veľmi nemusel, pretože mu pripomínali školu. Autíčka, autodráha a počítač však boli jeho. „No najradšej bol, keď zobral manžela za ruku a ťahal ho von. Okrem toho veľmi rád nakupoval,“ usmiala sa matka. Pri otázke, čím chcel malý Adama byť, sa zamyslela. „Keď sme o tom hovorili, riešil to vždy cez svoju diagnózu. Myslím, že nakoniec sme ostali pri tom, že by mohol byť taxikárom.“ O smrti sa doma rozprávali často a otvorene. „Pretože som chcela, aby Adam sám seba chránil, vysvetlila som mu, že nemá chrípku, ale smrteľnú chorobu. Povedala som mu, že je to veľmi vážna vec a preto si na seba musí dávať pozor.“ Ako každému dieťaťu, aj jemu pracovala fantázia. „Často sa ma pýtal, ako sa otočí v truhle alebo kto zomrie skôr, či on alebo dedko. Obaja sa totiž narodili v ten istý deň.“ Chcel tiež, aby bol po smrti spopolnený. „Vyslovil to takým spôsobom, že pohár bude položený v obývačke (nevedel, že sa volá urna – pozn. red.) a nech sa neopovážime odísť bez neho. Musím priznať, že prvé dni, keď sme išli na nákupy, som prešľapovala v izbe a rozmýšľala, či ho mám naozaj vziať do igelitovej tašky so sebou. Prišlo mi to úplne zvláštne. Bála som sa, že sa nahnevá. Tak som mu v izbe nechala zažnuté svetlo a z obchodu sme rýchlo uháňali domov, akoby sme tam mali malé dieťa. Ale potom sme si viac-menej zvykli.“ Sviečka však v obývačke Stúpalovcov horí často. „Stále to vnímam tak, že je medzi nami, pretože sa mi s ním veľmi často sníva. Ráno, keď sa zobudím, mi to pripadá, že som s ním práve bola.“

Skryť Vypnúť reklamu

Ostala večná spomienka na Adama

„Vzhľadom na jeho diagnózu som nikdy nebola optimistka. Jeho chorobu som vnímala reálne a tušila som, ako to skončí. Iba som nevedela odhadnúť čas. Ale pokiaľ žil, neriešili sme to. Našou nádejou bolo už len to, keď bol po operácii a vedeli sme, že rok bude pokoj. Boli sme si vedomí toho, že to takto pôjde stále dookola, až nám jedného dňa lekári povedia, že už ho viac operovať nebudú. A to sa aj stalo v máji minulého roku. Tým pádom nám neostalo nič iné, ako to, že má pred sebou možno pol alebo trištvrte roka.“ Písal sa 14. december. Chýbal už iba týždeň do Vianoc a navyše, jeho sestra Simonka o niekoľko dní slávila svoje narodeniny. Adamko sa ich viac nedočkal. Zomrel.
Petra nagyová, foto: autorka, archív rodiny Stúpalovcov

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  7. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  2. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  3. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  7. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  8. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  9. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  10. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  1. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 20 139
  2. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 15 019
  3. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 14 124
  4. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 13 876
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 677
  6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 11 875
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 479
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 476
  9. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 681
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 414
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Čierny odberatelia vody sa môžu beztrestne prihlásiť

Trnavská vodárenská spoločnosť prichádza s generálnym pardonom.

V najnovšom čísle sa dočítate

Týždenník MY Trnavské noviny vám opäť prináša viaceré zaujímavé témy.

Filozofia a aplikovaná filozofia – cesta k pochopeniu problémov súčasného sveta

Filozofia a aplikovaná filozofia – cesta k pochopeniu problémov súčasného sveta.

Farár pozýval na nočnú omšu, polícia zasiahla

Omša sa nekonala a namiesto toho ju farár odslúžil ráno online.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?