Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Krasokorčuliarka Karolínka

V poslednom čase vyhráva všetky krasokorčuliarske preteky, na ktorých sa zúčastní. Za štyri roky sa prebojovala zo stredných priečok výsledkového rebríčka na

V poslednom čase vyhráva všetky krasokorčuliarske preteky, na ktorých sa zúčastní. Za štyri roky sa prebojovala zo stredných priečok výsledkového rebríčka na samé čelo. V ostatných rokoch je na súťažiach vždy prvá, a to dokonca v kategórii starších žiačok, hoci vekom patrí medzi mladšie. Dvanásťročná Trnavčanka Karolínka Sýkorová.

Mala sotva štyri, keď začala behať na kolieskových korčuliach. Po ľade sa kĺzala iba na „kačičkách“. Mama netušila, že i také malé deti už môžu korčuľovať na jednonožových korčuliach. Koncom leta spolu rozmýšľali, ako budú športovať, keď napadne sneh. Opýtali sa na zimnom štadióne, či tam nie je krúžok, ktorý by bral i také maličké deti. Vo vestibule mama natrafila na vtedajšiu šéfku krasokorčuliarskeho oddielu, pani Štrbíkovú. Povedala, že Karolínka môže prísť, len jej treba kúpiť korčule... To však nebolo ľahké. V obchodoch sa čudovali. „Máme letný tovar, veď je august!“ Predsa sa našiel jeden obchod, v ktorom mali na sklade jediný pár číslo 19 ešte z predchádzajúcej zimy. A ďalší týždeň bola na štadióne. Päťročné dievčatko nezaradili do školy korčuľovania, ale rovno do klubu. Na kolieskových korčuliach získala dobrý základ a okrem toho v tom čase chodila druhý rok na balet. Sezóna v krasokorčuliarskom oddieli bola rozbehnutá. Zapojila sa i Karolínka. Štyrikrát do týždňa. „Bola som prekvapená, veď bola ešte malá. Nabehli sme na systém raňajších tréningov a od septembra sme začali riadne trénovať,“ spomína Karolínkina mama Bohdana. „Mávali sme vtedy tréningy trikrát v týždni, v stredu, sobotu a nedeľu ráno o šiestej. Dávalo nám to zabrať. Vstávala som o pol hodiny skôr. Bola ešte maličká, musela som ju obliecť a rozospatú na rukách odniesť do auta. Neprotestovala,“ hovorí mama.
Kým sa Karolínka naučila korčuľovať, hodne stávala a často bola celá premrznutá. Tak sa jej náklonnosť na choroby, získaná po tom, čo prišla do škôlky, prehlbovala a dievčatko bolo pol sezóny choré v jednom kuse.
Lekárka odporúčala otužovanie v chladnom a vlhkejšom prostredí. Najideálnejšie bolo klzisko. „Tak sme sa dostali do krasokorčuliarskeho víru. Odvtedy máva občas nádchu, ale nič iné,“ teší sa mamina.
„Trénoval som prvú sezónu, vlastne som robil asistenta trénerovi. Hoci som trénoval väčšie slečny, hneď som si všimol šikovné malé dievčatko. Vzal som si ju k sebe. Neskôr som k nej pribral ďalšie deti v prípravke a vytvorili sme skupinku,“ opisuje tréner Ľuboš Remiš. Karolínka sa postupne zlepšovala a od sezóny 2002/2003, keď vyhrala prvýkrát na Majstrovstvách Slovenska v krasokorčuľovaní v Nitre, sa stále umiestňuje na prvom mieste. „Momentálne v žiackej kategórii nemá konkurenciu. Ako jediná skáče dvojitého Axla a podaria sa jej aj trojité skoky, čo z jej rovesníčok nedokáže žiadna. Náročnosťou sú to prvky pre juniorky,“ chváli tréner. Ale aj ostatné trnavské dievčatá sú veľmi dobré. Veď na majstrovstvách v Piešťanoch, v sezóne 2005/2006 v kategórii mladšie žiačky, boli dievčence z Trnavy na prvých troch miestach.
Karolínka prvá, pred druhou Júliou Reptovou a treťou Luciou Poláčkovou. v Piešťanoch. Aj v Slovenskom pohári, kde sa všetky preteky zratúvajú, boli prvé tri. Na majstrovstvá postupujú tie, ktoré sa v rebríčku Slovenského pohára umiestnia do 15. miesta. Na konci sezóny sa zrátajú výsledky piatich najlepších pretekov každého pretekára. „V reprezentácii žiactva mám päť pretekárok z ôsmich, ktoré trénujem,“ netají sa Ľuboš Remiš.
„Keď som chodila do baletu do školy na Vančurovej, mala nás spočiatku pani trénerka. Potom ju vystriedal pán učiteľ, a ten na nás strašne kričal,“ hovorí Karolínka. „Veľmi sa ho bála a viac tam chodiť nechcela. Bolo mi to čudné. Brala som balet ako niečo jemnučké, a keď začal učiteľ tak hlasno kričať, prekvapilo ma to,“ dodáva mama.
„Mamina ma často ani odviesť domov nestihla, už som išla na tréning. Po tréningu som sa musela hneď učiť. V žiackej knižke to vyzeralo dobre. Trápili ma iba diktáty. Na vysvedčení som mala jednotky, s výnimkou dvojok zo slovenčiny a matematiky,“ priznáva sa šiestačka.
Okrem „obyčajných“ tréningov majú dievčatá raz do týždňa balet a gymnastiku. A každé dva týždne regeneráciu. „Snažím sa aspoň jeden deň ich nechať bez tréningu, deti sa potrebujú vyspať,“ vysvetľuje tréner.
Dodnes si Karolínka spomína na svoju prvú súťaž v Nitre. Krasokorčuliar domáce prostredie pozná. Ale v cudzom sa musí zorientovať. Tréner stál pri ľade, hudba hrala. Akustika bola strašná, bolo počuť iba dunenie. Karolínka je naučená, čo má pri ktorom tóne spraviť. Korčuľovala a zrazu nič, tónov nebolo. „Tréner dole, ona na opačnej strane, nemohla ho počuť, takže ja som celý štadión obehla a kričala som – piruetu, piruetu!!!“ spomína pani Bohdana. Takéto niečo sa dievčatku pritrafí i teraz. Zvyčajne, keď má nové jazdy. Krátky program a voľná jazda sa menia každé dva roky. Sezóna sa končí v marci, v apríli je voľno a od mája sa začína letná príprava na suchu, od júla sú sústredenia, a auguste je už ľad... Minulý rok vyhrala malá Sýkorová Európske kritérium, kde súťažia deti z celej Európy podľa ročníkov. Býva vo Viedni, Budapešti, v Pinzole i inde. Všade bola prvá.
Každé dva roky sa menia kategórie, a teda dva roky by mali vydržať šaty aj korčule. Karolínka rastie, takže korčule za 12 až 15 tisíc korún treba kupovať každoročne. Mohla mať aj lacnejšie, keď bola mladšia, lenže korčule sa kupujú podľa výkonnosti. Dávajú jej ich špeciálne šiť na mieru vo Viedni. Šaty na preteky jej mama dáva šiť zasa v Bratislave. Hotové stoja 1600 korún, na objednávku 2600, overal okolo 4000 korún. Ušitie je najnižšia suma, drahé sú látky. Šťastie, že dievčinka je drobná!
Pozor treba dávať i na stravu. Najdôležitejší je dostatok vhodných tekutín, ale krasokorčuliarka musí rozmýšľať nad tým, čo si dá na tanier, lebo príliš ťažké a mastné jedlo sa ukladá do stehien, do zadku – takže skákaniu by bol koniec. Špagety, segedínsky alebo paprikáš, to má Karolínka najradšej. Na raňajky ochutené pšeničné či kukuričné lupienky s mliekom, po tréningu, keď býva strašne hladná, najprv radšej jabĺčko a banán.
„Keď máme nejakú písomku a ja idem na tréning, spolužiaci sú nespokojní: Zasa ide preč a my musíme byť v škole!“ Mimochodom, v pedagógovia i riaditeľ športovej Základnej školy na Spartakovskej ulici majú pre svoju žiačku veľké pochopenie. Ak treba, ochotne ju uvoľnia na tréningy i na súťaže, ospravedlnia, ak niečo nestihne. „Mám filozofiu, že nemusí byť jednotkárka. To sa nedá zvládnuť pri tom náročnom dni, ktorý ona má. Ale každé učivo musí dotiahnuť,“ vysvetľuje mama. A čo Karolínka? Nuž voľného času moc nemá. „Teraz som si našla jednu knižku, ktorú rada čítam... Niekedy si pozriem televíziu, keď mám čas beriem to jednou šnúrou. Mala som aj domáce zvieratko – škrečka. Najprv jedného, potom druhého. Keď sa im narodili štyri deti, ukázalo sa, že to bol samček a samička. Tým sa narodili ďalšie, a nakoniec ich bolo dvanásť...“ pripomína si. A jeden – Uško, ten sa s ňou aj učil. Malá krasokorčuliarka si rada otvorí knihu a obkresľuje, chodieva si zahrať tenis, aj lyžovať sa chodí na Zochovu chatu či na Babu. „Nechcem odrádzať čitateľov. Na jednej strane je krasokorčuľovanie strašná drina, ale ja osobne mám pocit, že čo sme do neho za tie roky vložili, vrátilo sa tým, že dieťa má záujem o šport, baví ju to a dosahuje aj výsledky. Nedávala som ju do klubu preto, že som z nej chcela mať olympijskú víťazku, ale preto, lebo chcela korčuľovať,“ vysvetľuje mama.
Aj keď Karolínku trénuje profesionálny tréner I. triedy, zdá sa, že pre svoj rast by potrebovala osobného trénera a individuálny prístup. Na Slovensku sa však razí iná filozofia – tréningy sú kolektívne. Krasokorčuliarov zastrešuje Slovenský krasokorčuliarsky zväz. Samostatne stoja kluby alebo oddiely. Do minulého roka tvorili Korčuliarsky klub v Trnave krasokorčuliarsky oddiel a rýchlokorčuliari.
Klub sa snaží po všetkých stránkach sa venovať aj malým deťom, pracuje aj škola korčuľovania pre verejnosť v sobotu a utorok.
Od januára sa Karolínke začne pretekové voľno. Vo februári budú Majstrovstvá Slovenska v krasokorčuľovaní žiakov v Trnave prvýkrát. Ešte predtým by chceli s trénerom stihnúť 20. januára Salzburg. „Budúcu sezónu musíme čo najviac dokázať. O dva roky už bude juniorka, potom ju môže SKZ nominovať na Grand prix. V Liberci už bola nominovaná zväzom na neoficiálne majstrovstvá sveta. Bola tretia. Nevydaril sa jej Tulup, ale mala najnáročnejšiu technickú jazdu,“ chváli tréner. Hlavné slovo pri výbere hudby Karolínka. Blízki poradia.
Keby sa ešte našiel štedrý sponzor, nemalo by to chybu. „Problém získať sponzora však majú aj starší pretekári, o ktorých už vie celá republika. Na malé deti nikto nič nedá, povedia, že ešte nič nedokázali. Pritom jedna sezóna vyjde rodinu krasokorčuliara minimálne na 50 tisíc korún,“ dodáva mama.
Janka Pekarovičová, foto: autorka

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  2. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  3. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  4. Home (ale aj) Office
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  8. Zelená Bratislava
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  1. Bezbariérové vozidlo
  2. Na NFŠ môže byť rýchlo 72 špeciálnych lôžok pre COVID 19
  3. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. Zelená Bratislava
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  7. Ruža zmeny
  8. Úpravy automobilov pre ZŤP
  9. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  10. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 28 479
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 037
  3. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 471
  4. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 13 779
  5. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 611
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 720
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 091
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 8 987
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 946
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 538
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Obnova malého úseku historických hradieb bude drahšia

Dôvodom je zmena technológie statického zabezpečenia hradieb.

Z družstva ukradli tony obilia, hnojivo i naftu

Krádežami spôsobili škodu za viac ako 28-tisíc eur.

Na cintorínoch predĺžia otváracie hodiny už o týždeň skôr

Zároveň apelujú na dodržiavanie epidemiologických opatrení.

Cestári dostali nové traktory na údržbu ciest

K zime postupne pribudnú aj sipače.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus si vyžiadal prvú obeť z radov zdravotníkov

Obvodný lekár v Lokci podľahol ochoreniu COVID-19, mal len 48 rokov.

Najviac nakazených pribudlo v Košiciach a v okrese Čadca

Nedeľňajší rekord sa vyšplhal na číslo 860.

KORONAVÍRUS: Žilina hlási menej nakazených, Čadca medzi najhoršími

V nemocniciach je hospitalizovaných 638 pacientov.

Nedeľný rekord. V Trenčianskom kraji pribudlo 104 pozitívne testovaných

Laboratóriá na Slovensku otestovali 5 025 vzoriek, celkový počet pozitívnych bol 860.

Už ste čítali?