Keď je niekto svetovou dvojkou vo svojom športe, vzbudzuje veľkú pozornosť. Na Slovensku to však neplatí o každom športe. Keby však malženická strelkyňa Danka Barteková žila v Taliansku, pravdepodobne by ju nosili na rukách a mala by postavenú vilu niekde na pobreží. Na apeninskom polostrove je totiž streľba druhým najpopulárnejším športom po futbale. O to viac by sme si mali vážiť, že skvost disciplíny skeet máme nielen na Slovensku, ale v Trnave.
Mladšia z dvojičiek Bartekových privoňala k streľbe ešte v detstve. „Spoločne so sestrou Lenkou sme chodievali na poľovnícke preteky s otcom. V streleckom športe je potrebné rozlišovať poľovnícke súťaže a olympijské. Skeet patrí do druhej kategórie. Nestrelci veľmi nevedia rozlíšiť, čo je to skeet, trap alebo disciplína, ktorej sa venuje Jožko Gönczi. On strieľa z malorážky, ja z brokovnice. V skeete strieľame na holuby, ktoré vylietavajú z veží, z rôznych stanovíšť. V trape stoja strelci vždy na jednom mieste, strieľajú na väčšiu vzdialenosť a holuby im letia akoby spod nôh,“ priblížila nám základné rozdiely v športovej streľbe Danka. Mnohí si myslia, že venovať sa športovej streľbe je ako prísť na tréning, odstrieľať si hodinku a vrátiť sa domov. „To však nie je pravda,“ oponuje Danka. „Tak ako iní športovci, aj my sa musíme venovať fyzickej príprave. Počas sezóny absolvujeme aj rekondičné sústredenia. Mne pomáhajú aerobné cvičenia, preto sa venujem squashu. Ale chodím aj na bicykle, plaváreň, v zime na bežky. Dobrá fyzička sa odzrkadlí aj na psychickej vyrovnanosti. Naše preteky môžu trvať aj osem-desať hodín v kuse, kým sa dostaneme do finále. Aj v streľbe sa konkurencia zvyšuje. Kým pred pár rokmi stačilo na finále 67 zásahov, teraz 70 a viac. Musíme sa viac sústrediť, musíme mať viac natrénované. Pritom naša brokovnica váži približne 3,5 kíl, čo už je nejaká váha na nosenie.“ Samotná zbraň má dobrú životnosť. Kvalitná brokovnica vydrží aj dvadsať rokov. Danka však čoskoro bude mať novú, pretože mení značku sponzora a tak od talianskeho výrobcu dostane darček pod stromček.
Jej srdcovou záležitosťou je krajina faraónov
„Na pretekoch v Taliansku sa stáva, že sa stretne aj päťsto pretekárov. Hlavnou cenou môže byť aj zbraň a to v hodnote 400-tisíc korún,“ prezradila nám strelkyňa bežnú cenu takejto športovej pomôcky. Počas súťaže platia pravidlá o prázdnej brokovnici. „Len čo odstrieľame a odchádzame zo stanovišťa, musíme mať brokovnicu prázdnu. To je pravidlo, ktoré musí dodržiavať každý.“
Danka vďaka svojmu športovému talentu precestovala svet. Spoločnosť jej robieva nielen sestra Lenka a ďalšia trnavská strelkyňa Andrea Stranovská, ale najmä jej reprezentačný a osobný tréner Juraj Sedlák. „Je pravda, že som toho pochodila už dosť, ale málokedy mám čas aj na turistické výlety. Väčšinou je to hotel, strelnica a znova hotel. Kedysi som sa nevedela uvoľniť ani počas letu, teraz s tým nemám problém. Počas dvanásťhodinovej cesty do Kórey som prečítala celý Da Vinciho kód a výborne som si oddýchla. Ale mala som napríklad čas pozrieť si komplex budhistických chrámov. V Egypte, ku ktorému mám mimoriadny vzťah, som si pozrela pyramídy, múzeá a absolvovala som aj cestu po Níle.“ Jej srdcovou záležitosťou je krajina faraónov a múmií.
„Tu som získala svoju prvú juniorskú medailu, ale aj miestenku na olympiádu do Pekingu. Väčšina miest sa mi však spája s mojimi streleckými výsledkami a podľa toho k nim mám aj bližší alebo iný vzťah,“ prezradila absolventka osem ročného Gymnázia Jána Hollého v Trnave a študentka Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov v Banskej Bystrici. „Mám za sebou bakalárske štátnice a momentálne som v štvrtom ročníku. Vždy som chcela študovať jazyky a právo, tak som to spojila. Mám štátnice z angličtiny, v piatom ročníku na mňa čaká nemčina.“ Keď sa v slovenskom športe vysloví meno Danka Barteková, mimovoľne prichádza na um aj meno jej sestry Lenky, ktorá je takisto úspešnou strelkyňou. „V tejto disciplíne sú mi Lenka s Andreou najväčšími konkurentkami. Aj na olympijskú miestenku sme kandidátkami iba my tri. To, že som ju vystrieľala ja neznamená, že je automaticky moja. Využije ju strelkyňa, ktorá počas sezóny bude mať najvyrovnanejšie výkony. Samozrejme, že by som sa do Pekingu rada pozrela ja.“ Aj keď je Danka zo súrodeneckého páru o tri minúty mladšia, nie je ostýchavejšia. „To vôbec nie. Sme povahovo veľmi rozdielne. Lenka bola vždy tichšia a ja som mala vodcovskú úlohu. Vždy som niečo vybavovala, organizovala. Ale po odchode na vysoké školy sa to zmenilo. Lenka pokračuje v rodičovských šľapajách a študuje na Stavebnej fakulte v Bratislave. Obidve sme odišli z domu naraz a museli sme sa čiastočne osamostatniť. Najviac to citovo zasiahlo mamu. Predsa len, do osemnástky nás mala doma, chodievali sme spolu na domáce súťaže a odrazu sa to zmenilo. S rodičmi máme blízky vzťah. Aj teraz hneď po pretekoch najskôr voláme alebo im píšeme.“
Aj na lásku sa dá nájsť čas
Hoci Danka študuje v Banskej Bystrici, prakticky každý víkend je na nejakom streleckom podujatí. Sedem týždňov z roka trávi v cudzine a niekoľko dní na sústredení. Má vôbec čas na svoje záľuby a najmä svoju lásku? „Mojím koníčkom je streľba. Na nič iné skutočne nemám čas. Pred pretekmi som na strelnici štyri až päťkrát do týždňa. Často aj šesť hodín v kuse. V mimosúťažnom období je to menej a za deväťdesiat minút mám odstrieľané. Na lásku sa dá tiež nájsť čas, aj keď je to komplikované.“ Dankine srdce totiž už niekoľko mesiacov patrí nie menej vyťaženému a úspešnému, v súčasnosti zlatému Slávikovi, Petrovi Cmoríkovi. „Pár tvoríme približne od júna. Stretli sme na Supertour. Pretože ide o zložitý príbeh, skrátim ho do jednej vety. Zoznámili sme sa vďaka našim spoločným priateľom,“ povedala Danka so záhadným úsmevom. „Na začiatku si to ani jeden z nás nechcel pripustiť, ale teraz sme spolu. Pokiaľ sa dá, chodím na jeho koncerty a Peťo na moje preteky. Je dobré, keď môže človek medzi položkami spočinúť pohľadom či už na rodičoch alebo priateľovi. Ale akonáhle idem strieľať, nič iné neexistuje. Obaja sa pohybujeme v rozdielnych oblastiach. Športové a hudobné prostredie je úplne iné. Od začiatku sa však snažíme o to, aby sa náš vzťah veľmi nemedializoval. V bulvári si často prečítam o Peťovi niečo, čo nie je pravda a to ma mrzí. Napríklad, keď nechce hovoriť o súkromí, tak ho hneď opíšu ako arogantného. Ja viem, aký je a preto mi to nie je príjemné. Sme obaja veľmi zaneprázdnení. Do istej miery to ale je dobré. Pretože keď odídem na nejaké preteky viem, že nenechávam doma človeka, ktorý len čaká na mňa, ale má aj svoje povinnosti, ktoré mu vypĺňajú čas. Snažíme sa však byť spolu tak často, ako sa len dá. Veď mám Peťa vo svojej blízkosti,“ dodala.
Silvester s partiou v Tatrách
Láska je najkrajší dar, ktorý najintenzívnejšie prežívame počas vianočných sviatkov. A nemusí ísť len o lásku medzi dvoma ľuďmi, ale aj o tú k rodičom, príbuzným a priateľom. „Vianoce budem tráviť doma v Malženiciach. Vianočný stromček zdobíme buď 23. decembra večer alebo na druhý deň ráno. Ja sa väčšinou venujem upratovacím prácam a Lenka pečeniu a vareniu s mamou. Spoločne však pečieme oblátky. Tých spravíme niekoľko dávok a potom ich porozdávame.“ K vianočným rituálom u Bartekovcov nesmie chýbať ani návšteva rodiny v Trenčíne, odkiaľ pochádza Dankin otec. „Štedrovečerný stôl si neviem predstaviť bez maminej sestry Anky z Trnavy. Tá s nami jednoducho musí byť.“ Špecifikom je pre Danku aj silvestrovská noc. Aj keď práve tá jej dá niekedy najviac zabrať. „Viem, že tento deň musím vydržať do polnoci a práve vtedy sa mi chce najviac spať. Tento rok sa na Silvestra veľmi teším. Strávim ho s Peťom a partiou kamarátov v Tatrách,“ ukončila Danka svoje rozprávanie.
chlieviky:
„Všetkým ľuďom želám, aby bol pre nich nový rok lepší ako ten starý. Prajem im, aby sa im vrátila všetka snaha a námaha, ktorú vložili do práce a vzťahov. A hlavne im želám, aby mali okolo seba čo najviac ľudí, na ktorých im záleží.“
Tatiana Čuperková, foto: TASR, archív DB
Strelecky rok Danky Bartekovej
3. miesto MS v Záhrebe (Chorvátsko)
1. miesto ME družstiev v Pragersku (Slovinsko)
1. miesto na Svetovom pohári (SP) v Káhire (Rgypt)
3. miesto na SP v Kerrwille (Texas/USA)
2. miesto vo finále SP v Granade (Španielsko)
