Trnavčanka Eva Lukáčová, poetka a japonologička, ktorá publikuje pod básnickým pseudonymom Eva Luka, v pondelok 27. novembra
recitovala svoje básne v jednom z trnavských podnikov. Verše z básní, ktoré budúci rok vyjdú v jej tretej básnickej zbierke s názvom Havranjel, odhaľujú zákutia ženskej duše a Eva sa v nich nebojí hovoriť ani o svojom smútku. Okrem iného majú aj nádych jesennej a zimnej meniacej sa prírody.
Ako nám prezradila poetka, je skôr kaviarenský typ a hory ju nikdy príliš nelákali. Napriek tomu sa v jej básniach, ktoré v novembrový podvečer nahlas recitovala pred podobne poeticky naladenými poslucháčmi, objavili aj prírodné motívy. „Bude to asi tým, že sa starám o deväť mačiek a jedného psa,“ prezradila s úsmevom. „Aj vďaka tomu, že som ho začala venčiť, som si pri prechádzkach začala všímať premeny krajiny, ktoré sa neskôr objavia v mojich veršoch.“ Potom už len vraj stačí prísť domov a pustiť si počítač. „Básne píšem ľahko, akokeby som ich už poznala naspamäť. Eva dokonca napísala aj texty pre Iku Kraicovú, s ktorou sa poznajú už niekoľko rokov a ktorá ju medzi básňami na gitare hudobne doprevádzala. Jej silný hlas s prvkami francúzskeho šansónu a cigánskej divokosti len vyzdvihli zmysel jej básní. „Sú to piesne o hĺbkach ženy. V Ikinom podaní znejú neskutočne krásne, akoby im až ona vzdýchla dušu,“ dodala poetka.
Lenka Juríková