mi snažia v obci udržiavať ľudové zvyky a tradície.
„Na svätého Martina organizujeme každoročne lampiónový sprievod. Pred Vianocami sa zasa učíme piecť medovníčky a na Veľkú noc zdobíme kraslice, pričom dedovia z dediny nás učia pliesť korbáče. V máji si zasa stužkami, ktoré aj sami zhotovíme, zdobíme máj,“ povedala nám nielen riaditeľka školy, ale aj učiteľka v jednej osobe Dana Varmusová. Raritou je, že škola patrí medzi najmenšie v trnavskom okrese. Má len dve triedy. V jednej sa spoločne učia prváci s tretiakmi a v druhej zasa druháci so štvrtákmi. Spolu ju navštevuje devätnásť žiakov, učia v nej dve učiteľky a jedna vychovávateľka.
„Keď nás v rámci výmeny skúseností navštívili učitelia z Holandska a Poľska, nevedeli sa vynadívať. Vraj precestovali celú strednú Európu, ale s tak malou školou sa v žiadnej z krajín nestretli,“ zaspomínala si riaditeľka.
Napriek tomu si deti z najmenšej školy žijú pestrým a rušným životom a spolu s nimi aj obyvatelia obce. Tí sa v hojnom počte zúčastňujú takmer na všetkých školských podujatiach. V septembri prichádzajú, keď mečom pasujú prváčikov do cechu školákov a potom sa spolu zabávajú a opekajú až do neskorej noci. Rovnako nechýbajú dedinčania ani počas dyňových slávností. „Rodičia spolu s deťmi vyrezávajú z tekvíc na školskom dvore postavičky ovocníčkov a zeleninkov. A je sa na čo pozerať,“ pochvaľuje si spoluprácu Dana Varmusová. Rodičia nechýbajú ani počas Rozprávkovej noci, kedy v škole čítajú svojim ratolestiam spolu s učiteľkami a starostkou rozprávky pod perinou. Deti im na oplátku vždy pred Vianocami pripravia besiedku a dôchodcom zasa vianočné vystúpenie. Tu sa však aktivity devätnástich šarvancov a ich pedagógov zďaleka nekončia. „Každý mesiac chodíme na výlet do Trnavy. Väčšinou v stredu organizujeme turistické vychádzky. Raz do roka dni zdravia, počas ktorých si spoločne pripravujeme ovocné a zeleninové šaláty. Nechýba však ani karneval a tombola, v ktorej vyhráva každý. Na konci roka je to ešte stanovačka na školskom dvore spojená s opekačkou,“ prezradila riaditeľka. No ako dodala, bez obetavosti jej kolegýň by to nešlo.
A z čoho majú deti najväčšiu radosť? „Zo školy naruby,“ zajasali šarvanci.
Tú majú v Pavliciach vždy na Deň detí. „Pani učiteľky sa stanú žiakmi a my ich vyučujeme,“ prezradili veselé detváky, ktoré sa nám pochválili i ďalšou raritou. Vo svojej škole nepoznajú zvonenie a vyučovanie sa každý deň začína spoločným rozhovorom všetkých jej žiakov i učiteliek. Slovo pritom dostane každý. Rovnako sa každé dieťa v deň svojich menín či narodenín stáva kráľom či kráľovnou a zasadne na kráľovský trón. Možno sa to zdá neskutočné, ale pre deti z pavlickej základnej školy je to každodenná realita. Ďalšou zaujímavosťou je aj príprava stredajšej desiaty. V tej sa striedajú žiaci oboch tried.
Učiteľky kúpia suroviny a trieda, ktorá má službu sa pustí do práce a pripraví desiatu pre všetkých hladošov. „Deti z toho majú radosť a zároveň sa naučia ako správne stolovať, prestrieť či upratať si po sebe, pretože svoje dobroty potom všetci spoločne zjedia,“ vysvetlili nám. Aj čaj, ktorý si každý deň deti s učiteľkami varia, má svoje čaro. Pripravujú ho z byliniek, ktoré si samy dopestujú na školskom pozemku. Napriek tomu, že škola je malá a často by samy potrebovali pomoc, neváhajú pomáhať iným. Prostredníctvom UNICEFu sa každoročne zapájajú do vianočnej zbierky i modrého gombíka.
A ako ich spoznáte? Veľmi ľahko. Všade totiž so sebou nosia svojho veľkého maskota Adama, bez ktorého sa nezaobídu.
Renáta Kopáčová
