ň na cestách Trstínska a Hospodárska. Pripomíname, že tomuto zhoršenému životnému prostrediu sme vystavení už niekoľko rokov. Nesúhlasíme s vynechaním časti severného obchvatu medzi Trstínskou a Špačinskou cestou. V súčasnosti prijímané opatrenia v oblasti dopravy (kruhové križovatky) riešia podstatne menej zaťažené cesty a komplexné vybudovanie obchvatu mesta sa neustále odďaľuje. Žiadame o urýchlené riešenie tohto akútneho stavu,“ píše sa v petícii, ktorú podpísalo tristo obyvateľov uvedenej lokality.
Tú predložil minulý utorok primátor Štefan Bošnák ako záverečný bod posledného zasadnutia poslancov mestského zastupiteľstva v končiacom sa volebnom období. Pre neznalosť pomerov touto petíciou oslovili občania aj ďalšie subjekty, ktoré však rovnako ako mesto, nemôžu výstavbu obchvatu ovplyvniť. Obchvat je budovaný na ceste I. triedy. Je teda záležitosťou štátu a ním poverenej Slovenskej správy ciest, ktorá ju pravuje a investíciu realizuje podľa schváleného projektu. Tento neuvažuje o vynechaní žiadnej časti obchvatu. Preto poslanci schválili vyhlásenie, v ktorom podporili výzvu na urýchlené dobudovanie celej trasy. Občanom v nej vysvetlili, kto vlastní a spravuje jednotlivé druhy komunikácií prechádzajúce mestom a zodpovedá za ich stav, údržbu a modernizáciu. Zdôraznili, že mesto negatívne neovplyvňuje realizáciu severného obchvatu, pretože peniaze na úpravy miestnych komunikácií idú z rozpočtu mesta a peniaze na severný obchvat zo štátneho rozpočtu.
Mesto so svojimi investíciami vstupuje po súhlase vlastníka a správcu aj do štátnych ciest I., II. a III. triedy, v prípade ak vlastník (VÚC a štát) neuvažuje s potrebnými úpravami. Napríklad do asfaltového povrchu na Rybníkovej ulici mesto investovalo vyše tri a pol miliónov korún. Tento postup však nie je mysliteľný v prípade severného obchvatu, ktorý má plánované investičné náklady 1,4 miliardy korún.
Za ostatné volebné obdobie mestské zastupiteľstvo riešilo tridsaťjeden petícií. V roku 2003 prišla jedna, v roku 2004 ich bolo desať a v roku 2005 štrnásť. Jedna z nich síce nespĺňala náležitosti petície, ale zastupiteľstvo ju akceptovalo. V roku 2006 riešilo zastupiteľstvo až šestnásť petícií. „Včera prišla ďalšia. Občania, pravdepodobne vysokoškoláci z rôznych kútov Slovenska, v nej žiadajú zachovanie botanickej záhrady v areáli Materiálovo-technologickej fakulty na Prednádraží. Práve sa k nej vyjadroval hlavný kontrolór mesta. Potvrdil, že petícia plní náležitosti aj vtedy, ak ju podpíšu obyvatelia iných miest a stačí, aby jeden z podpísaných bol občanom mesta,“ povedala pre MY-Trnavské noviny prednostka trnavského mestského úradu Hana Dienerová.
Janka Pekarovičová
