ela Pechu, ktorý nám prezradil, že medzi jeho najobľúbenejšie patria krížovky – dokresľovačky a hádanky s vtipným podaním a originálnym riešením.
„Pamätám si, že krúžok založili v šesťdesiatych rokoch. Chodil som tam ešte ako junior a príležitostne som sa zúčastňoval aj rôznych krížovkárskych turnajov,“ spomína si Marcel. Svoju prvú krížovku vylúštil, keď mal dvanásť rokov. „Štátne podniky vtedy podporovali rôzne záujmové krúžky. V bývalej TAZ-ke sme mali jednu miestnosť so skriňou, kde sme mali uložené rôzne slovníky.“ Dnes krúžok Dumátori už existuje iba na papieri. Slovenské hnutie hádankárov však minulý rok zorganizovalo v Trnave turnaj pre všetkých hádankárov a krížovkárov z celého Slovenska. Na to, aby sa tradícia podobných turnajov obnovila, podľa Marcela „chýbajú nielen sponzori, ktorí by takúto činnosť podporovali, ale aj samotní tvorcovia súťažných materiálov.“ On sám obľúbené hádanky vytvára už len príležitostne.
„Existuje veľa druhov slovných hádaniek , ako napríklad zámenky. Sú to také hádanky, ktorých výsledok dostanete, ak nejakú hlásku v slove nahradíte inou. Napríklad dvojica machuľa a marhuľa,“ vysvetlil nám ochotne.
Doplňovacie krížovky sú totiž vraj pre zručných krížovkároch už len jednoduchou záležitosťou. Krížovkár a hádankár v jednej osobe má oveľa radšej také, ktoré nie sú len o automatickom a mechanickom vyplňovaní. „Krížovky rozdeľujem do troch kategórií. Prvé sú jednoduché. Pre mňa nezaujímavé. Potom sú také, ktoré neviem vylúštiť a medzi nimi je aj úzke spektrum tých, ktoré ma zaujímajú,“ prezradil nám náročný majster hádaniek. Medzi ne napríklad patria aj dokresľovačky, kde iba na základe textu musí nakresliť vlastný obrazec krížovky. Teraz sa viac venuje novým druhom hlavolamov, najmä čoraz známejšiemu sudoku. „Súťažím však už len korešpondenčne v rôznych hádankárskych a krížovkárskych časopisoch alebo len tak pasívne pri sledovaní rôznych súťaží v televízii,“ dodal na záver Marcel, ktorý sa nebráni zahrať si ani scrable so svojou dcérou.
Lenka Juríková
