Článok pokračuje pod video reklamou
nechýbali ani príbuzní a kolegovia.
Mnohí obyvatelia Leopoldova si pamätajú, ako neskoro v noci odznela v televízii správa o úteku siedmich odsúdených z leopoldovskej väznice. Ráno obyvateľov prebudilo hučanie vrtuľníkov a policajných áut. Tragédia sa odohrala v sobotu 23. novembra 1991 vo večerných hodinách. V piatom oddieli referenti režimu práve skončili službu a nastupovali ďalší. Na chodbe stál odsúdený Tibor Polgári. Žiadal, aby mu odomkli chodbové dvere, pretože chcel do schránky vhodiť list. Namiesto toho nadporučíka prebodol nožom. Ten sa stal prvou obeťou osudnej noci. Pri hlavnej bráne ostali ležať ďalší štyria dozorcovia. Jedného utečenci dobodali do pečene, no aj napriek vážnemu zdravotnému stavu prežil. Ďalšieho dopichal agresívny Polgári do tváre, hrudníka a chrbta. Na rozzúreného väzňa sa vrhol zástupca veliteľa zmeny. Polgári však zabil aj jeho. Krvácajúcemu strážcovi sa podarilo utiecť a zabarikádoval sa do budovy v zasadacej miestnosti. Ďalšieho zajali a vzali so sebou ako rukojemníka. Ten na vlastné oči videl svojich mŕtvych kolegov. Unikajúci väzni boli schopní všetkého. Pri úteku ukradli starú škodovku. Do auta sa natlačilo sedem vyzbrojených chlapov. Mali pištole i samopaly. Rukojemník sa našťastie nezmestil a nechali ho utiecť. Škodovka riadená väzňami vyletela blízko Trnavy do priekopy. Všimol si ju bývalý lesník, ktorý sa chcel pozrieť, či je posádka v poriadku. Muži vo väzenskom odeve, ktorí mali navlečené uniformy však naňho mierili zbraňami. Aj napriek zraneniam sa mu podarilo utiecť. Vrahovia si vzali jeho auto a zamierili do Trnavy. Na diaľnici smerom do Bratislavy im ale došiel benzín. Auto odstavili a prešli k najbližšej budove poľnohospodárskeho nákupného závodu. Dvaja z nich prepadli vrátnika. Zvyšní hliadkovali. No ani jeho auto väzňom neposlúžilo dlho. Pokračovali pešo. Pred pol jedenástou večer naskočili na vlak v Maduniciach. Dvom sa naskočiť nepodarilo a neskôr ich chytila polícia. Zvyšní piati vystúpili na stanici v Leopoldove. V meste už boli policajti, posily i rýchla jednotka nasadenia z Prahy. Nad okolím hliadkovali tri vrtuľníky. Väzni však opäť utiekli cez polia a ukryli sa v stohu pri Žlkovciach. Ráno si pracovníci družstva všimli, že niekto je v ňom zahrabaný a sleduje okolie. Policajti ho okamžite obkľúčili. Po krátkej prestrelke sa vrahovia v nedeľu 24. novembra o tretej popoludní vzdali. Dráma sa skončila. Napriek tomu však ostala smutná spomienka. Na nevinné obete bezcitných recidivistov, ktorých mená budú navždy pripomínať jednu z najtragickejších udalostí v histórii slovenského väzenstva.
Podľa archívnych informácií spracovala Petra Nagyová.
