atimi rokmi uložili aj zapečatený list zberateľa Štefana Cyrila Paráka a zápisnicu cenných predmetov, ktoré sa našli v devätnástom storočí.
Odkaz predošlých generácií sa tam ukrýval od posledných rekonštrukčných prác na kostole. Ako nám povedala riaditeľka Západoslovenského múzea Daniela Čambálová, pri každej rekonštrukcii býva zvykom nechať odkaz pre ďalšie generácie. „Vežu naposledy opravovali v 60. rokoch, keď bola tak jednoducho oplášťovaná, že do nej žiaľ začalo zatekať. Bola vo veľmi zlom stave a za tých štyridsať rokov ju bolo potrebné znovu opraviť súčasnými technológiami,“ vysvetlila. Vyše trojmetrový kríž i s mosadznou guľou budú reštaurovať v dielňach akademického sochára Pavla Čambála. Podľa riaditeľky chýba na veži urobiť ešte tri týždne opravných prác. „Tie mali byť dokončené už oveľa skôr, ale prišli sme na to, že ide o najzložitejšiu vežu v Trnave. Je veľmi zdobená a štrukturovaná. Ostatné sú oproti nej jednoduché. Aj preto si vyžadovala viac práce, ako sa predpokladalo. Do Vianoc by mala byť kompletne hotová,“ skonštatovala Čambálová. Pracovníci múzea už teraz rozmýšľajú, čo ukryjú do veže pre budúce pokolenia. „Padli už rôzne nápady. Rozmýšľali sme aj nad tým, že to nebude sklená fľaša, ale niečo iné. Predpokladáme však, že tam uložíme texty, mince, možno CD nosič. Väčšinou to býva tak, že sa tam ukladá to, čo súčasníci uznajú za vhodné. Dúfame len, že budúce generácie si odkaz nájdu oveľa neskôr a budú vedieť dať si s ním rady,“ povedali nám pracovníčky múzea. Veža je pritom súčasťou kostola, ktorý by postupne chceli zrekonštruovať tiež. „Je v dezolátnom stave. Časť kostola, oratórium, sme už síce zreštaurovali, ale ostáva nám ešte urobiť loď kostola. Tú by sme chceli opraviť už v najbližšom období, ak sa nám podarí získať financie,“ dodala riaditeľka. Oprava veže je pritom financovaná z kapitálových výdavkov jej zriaďovateľa, ktorým je Trnavský samosprávny kraj. Ten na opravné práce vyčlenil desať miliónov korún.
Petra Nagyová, foto: autorka