1413. Druhá zmienka o stavbe radnice, pôvodne s malou vežou a hodinami, sa zachovala z roku 1542. Objekt prešiel v roku 1544 pravdepodobne goticko – renesančnou prestavbou, čo dokumentuje aj erb mesta s letopočtom v štíte kaplnky na nádvorí.
V priebehu dejín plnila radnica čiastočne rozličné funkcie. Bola ochrancom zákona, mala funkciu tržnice, jej súčasťou bola i väznica a lekáreň. V priestoroch radnice sa nachádzal mestský archív, v ktorom boli okrem iného uložené aj privilégiá Trnavy. Archív tvorila osobitná sieň so železnými dverami, do ktorej mohol vstúpiť len notár. Inventár radnice a mestského archívu však v roku 1683 z väčšej časti vykradli vojská Imricha Tökölyho, ktoré pobrali cennosti vrátane perál a drahokamov zo zdobeného panciera od Mateja Korvína. Zmizla aj zlatá pečať z privilégia kráľa Bela IV. Pôvodne stredovekú stavbu radnice tvorí komplex troch samostatných budov stojacich na dvoch parcelách – vlastná radnica, barokový nárožný dom a kaplnka na nádvorí, ktorá je muzeálnou expozíciou. Rok 1791 znamenal začiatok klasicistickej prestavby. Ústredná budova radnice je upravená klasicistickým štýlom s doznievajúcimi barokovými prvkami, čím získala elegantný vzhľad, dôstojne reprezentujúci moc mesta. Začiatok 20. storočia priniesol radnici secesné tvary s typickou dekoratívnou výzdobou. V tom čase bol pôvodný trojuholníkový štít nahradený segmentovým štítom s bohatou ornamentikou. Nové radničné krídlo, ktoré postavili v rokoch 1924 až 1927, sa stalo sídlom mestského archívu.
Málokto vie, že prvá budova trnavskej mestskej samosprávy dodnes stojí priamo na nádvorí dnešnej radnice. Z jednej strany ju vymedzuje kaplnka, z druhej stavba, ktorá slúžila ako domček kata a neskôr ako väznica.
Radnica mala dve komfortné rokovacie siene, jednu na prízemí, druhú priamo nad ňou na poschodí. Obe boli obložené dreveným obkladom, ktorý plnil tepelnú aj estetickú funkciu. Suterén s trojicou krížových klenieb slúžil zrejme v počiatkoch ako väzenie, možno aj mučiareň. Neskôr, po prenesení funkcie radnice do domu k Hlavnej ulici, umiestnili pravdepodobne aj na prízemie pôvodnej budovy väznicu. Dodnes možno v tamojších priestoroch lúštiť množstvo obrazcov vyrytých do omietky stien a klenieb, ktorými si väzni krátili dlhú chvíľu.
Spracovala Ľuboslava Štofková
