násť rokov, stíha toho viac než dosť.
„Už od malička som veľmi rád a veľa rozprával,“ priznal sa nám výnimočný talent. Hoci mu to v základnej škole išlo na výbornú, na každom rodičovskom združení sa učiteľky sťažovali jeho mame, že nevydrží mať ani chvíľu zatvorené ústa. Tá mu vždy hovorievala: „Z teba musí byť filozof.“
„Spomínam si, že keď som bol ešte tretiak na základnej škole, mali sme si vybrať text na triedne kolo súťaže Hollého pamätníka. Mal som s tým trošku problém a tak mi pani triedna s jeho výberom pomohla. Zapáčil sa jej môj prednes a poslala ma na školské kolo. Vyhral som ho a tak som postúpil až na okresné kolo. Opäť som zvíťazil,“ začal Dan svoje rozprávanie.
Odvtedy sa zúčastňuje na všetkých ročníkoch súťaže Hollého pamätníka a žne jeden úspech za druhým. Iba minulý rok ho z okresného kola vyradila angína. Vždy si vyberá prózu. „Tá sa mi prednáša lepšie ako poézia. Veľmi sa mi páčila rozprávka o Aztékoch. Mala názov O sopke, ktorá nechcela poslúchať a zaujímavý bol i príbeh Malý Muk v deviatom leveli, s ktorým som sa dostal až na celoslovenskú recitačnú súťaž Hviezdoslavov Kubín,“ pochválil sa nám.
Po jeho prvom úspechu v školskom kole mu mama navrhla, či by sa nechcel prihlásiť do literárno–dramatického odboru. Na talentových skúškach uspel a začal tak navštevovať trnavskú základnú umeleckú školu. Vtedy prišla aj jeho prvá veľká divadelná rola. V predstavení Dedo Mráz, Mikuláš a Santa Claus, ktoré nacvičili deti z literárno-dramatického odboru, mu pani učiteľka zverila hlavnú úlohu chlapca menom Mikuláš Prskavka. „V závere som si mal vždy vytiahnuť z vrecka čiapku a dať si ju na hlavu. Keď sme v trnavskom Dome kultúry hrali druhé predstavenie, čiapka nie a nie z vrecka von. Napokon som ju s vypätím všetkých síl síce vybral, ale keď som ju potiahol, vyletela mi z rúk a spadla na tvár. Bolo to zábavné a publikum sa smialo,“ zaspomínal Danko s úsmevom. V rovnakom čase ho oslovili aj z trnavského rádia.
„Chceli, aby som pre nich nahral nejaké džingle. Zapáčil sa im môj hlas a ponúkli mi možnosť moderovať reláciu pre deti Najko. Bola to zaujímavá práca a rád na ňu spomínam,“ povedal nám malý moderáror. V tom istom roku ho na konci školského roka dokonca angažovalo aj trnavské divadlo do predstavenia Padajúce hviezdy. Stvárňuje v ňom postavu ešte mladého slovenského básnika Rudolfa Dilonga a alternujú sa spoločne s kamarátom Timkom. „Asi mesiac po tom, ako rádio zaniklo, som dostal ponuku z trnavskej televízie. Spoločne s kamarátkou Ajkou Blesákovou moderujeme reláciu pre deti Nápadníček. Nakrúcame rubriku o záhradke, ale aj o rôznych zvieratkách,“ prezradil nám Danko. Moderovanie ho tak veľmi baví, že by v ňom chcel pokračovať aj v budúcnosti. „Zvažujem preto štúdium herectva, prípadne žurnalistiky. Ale to sa ešte uvidí. Láka ma aj psychológia, pretože sa rád rozprávam s ľuďmi. Vypočujem si ich problémy, uvažujem o nich, akí sú, aké majú vlastnosti, čo ich trápi a snažím sa im poradiť. Človek je pre mňa tá najväčšia záhada. A to nielen po biologickej stránke, keďže sa nepodobá na žiadneho zo známych tvorov, ale tak celkovo,“ zasnil sa mladý filozof.
Dozvedeli sme sa o ňom aj to, že nemá rád namyslených, pyšných a bezohľadných ľudí. V škole má najradšej etiku, kde sa vždy dozvie všeličo nové a zaujímavé o svojich spolužiakoch. Baví ho aj dejepis a fascinuje latinčina. Ak mu popri škole a všetkých jeho aktivitách zostane ešte trošku voľného času, rád si zahrá na počítači stratégie, prípadne si v televízii pozrie nejakú vedomostnú súťaž alebo dokument. Rovnako rád číta knihy.
Za mesiac ich dokáže prečítať aj sedem. „Bavia ma najmä také, ktoré majú napínavý a strhujúci dej. Postavy, ktoré v nich vystupujú, musia mať svoje čaro,“ povedal nám v závere nášho stretnutia nielenže inteligentný chlapec, ale aj veľmi príjemný spoločník.
Renáta Kopáčová
