Rím – Večné mesto

ády. Legenda hovorí, že Rím bol vystavaný na pohorí Palatin, jednom zo siedmich pahorkov, na ktorom sa mesto v súčasnosti rozkladá. Mesto založené v roku 753 bratmi odchovanými vlčicou.

O Taliansku platí niekoľko zaužívaných klišé. Všadeprítomné trúbenie klaksónov, temperament prejavujúci sa hlučným rozprávaním a výraznou gestikuláciou, sebavedomie domorodých mužov, ktorí nemajú v akomkoľvek veku problém osloviť ženu a do istej miery aj usporiadaný chaos. Pravdepodobne mnohí ľudia už počuli slávnu vetu „Vidieť Neapol a zomrieť.“ Pri vstupe do tohto mesta by vám pravdepodobne napadlo urobiť čokoľvek, len nie zomrieť. Aj keď prvotné pocity z tohto mesta sa viažu na jeho predmestie a nie nádherné kultúrne centrum.
Takže, keď už zomrieť, tak radšej po vzhliadnutí rímskeho Kolosea, Forum Romanum, Vatikánskych múzeí, či Anjelského hradu....
Každému, kto v Ríme bol, alebo ho akýmkoľvek iným spôsobom videl, prebehnú po tele príjemné zimomriavky. Existujú mestá, ktoré predbehli chýry a v skutočnosti im to pripisované čaro chýba. O Ríme to však neplatí.
Mohol by Rím existovať bez už spomínaného hluku, temperamentu a trúbiacich dopravných prostriedkov? Alebo bez stále populárnejších mopedov, na ktorých môžeme vidieť prevážať sa celé rodiny? Kedykoľvek môžeme čakať, že sa spoza zákruty domu vyrúti práve maličký moped naložený celou rodinou, domácim miláčikom a možno aj kusom nábytku. „Piano,“ ako by zvolali Taliani. Čiže ticho, pokoj, všetko je „perfetto“ – absolútne perfektné.
Prvá zastávka v Ríme patrí štátiku v ňom – Vatikánu a jeho dominante Chrámu Sv. Petra (Basilica di San Pietro). Práce na jeho vybudovaní trvali viac ako jedno storočie. Medzi sochami chrámu vyniká Michelangelova Pieta, ktorú istý maďarský občan dotĺkol kladivom a odrazil jej pritom prst. Odvtedy sa Pieta nachádza za ochranným sklom. Pri prechádzke bazilikou nesmieme zabudnúť pristaviť sa pri soche Sv. Petra, chytiť ju za nohu a niečo si želať. A ono sa to splní. Dlhé rady turistov pri tejto soche hovoria o tom, že túto legendu berú veľmi vážne. Jedno upozornenie, v talianskych kostoloch platí zákon zahalených ramien. Pokiaľ nemáte vhodné oblečenie, slušní ochrankári vám to taktne naznačia, odporučia prehodiť si niečo cez plecia a keď sa tak nestane, rovnako slušne vás vyvedú von.
Prvé, čo človeku preblesne mysľou, keď opustí baziliku a dostane sa späť na svätopeterské námestie (Piazza San Pietro), je spomienka na tradičné požehnávanie Urbi et Orbi (mestu a svetu), ktoré udeľuje pápež dvakrát do roka. Komnaty pápeža sa nachádzajú vpravo od baziliky. Nad nimi sa nachádza aj komín. V prípade vychádzajúce sivého dymu sa konkláve na zvolení nového pápeža, po úmrtí predchádzajúceho, ešte nezhodla. V prípade, že vychádza biely dym, už áno.
Na samotnom námestí môžeme oceniť príjemný chládok z pilierov, ktoré ho obkolesujú, a užitočné vodovody s pitnou vodou. Pretože len o pár metrov ďalej, pozdĺž hradieb chrániacich vatikánske múzeá (Musei Vaticani), nájdeme stánky s občerstvením, kde za pollitrovú minerálku zaplatíme dve eurá...
Pokiaľ sa rozhodnete ísť na Kupolu (Coppola) a pozrieť si Rím z vtáčej perspektívy, pripravte si peňaženku a dobrú kondíciu. Trasu točitým schodišťom môžeme síce absolvovať výťahom, ale najťažší úsek sa tak či tak musí zdolávať po vlastných. Tých pár eur však stojí za to. Večné mesto máte odtiaľto položené ako na dlani. A samozrejme, obchod prekvitá všade, aj na strechách v blízkosti Kupoly. Len tu vás obslúžia mníšky a ponúkajú tovar s náboženskou tematikou. Ako inak, sme vo Vatikáne.
Len pár stoviek metrov od Vatikánu sa nachádza Anjelský hrad (Castal Sant´Angelo). Mimochodom, to sme už opustili štát Vatikán a sme späť v talianskom Ríme. Pôvodne dynastická hrobka bola prestavaná, neskôr sa stala šľachtickým sídlom a nakoniec pápežskou rezidenciou spojenou s chrámom sv. Petra dlhou chodbou.
Hviezdy strieborného plátna chodili do Ríma nakrúcať najlepšie filmy svetovej kinematografie. Pri pohľade na Fontanu di Trevi akoby sme videli švédsku divu Anitu Eckberg, ako stojí vo fontáne, vlasy má zmáčané vodou a pri nej stojí Marcello Mastroianni. A vtedy si pomyslíte: „Sladký život“ (film Dolce Vita). Pritom fontána nevznikla pre romantické ponímanie života milencov. Nicola Salvi ju navrhol pre pápeža Klementa XII. Cudzincom, ktorí sa k nej otočia chrbtom a hodia do nej mincu, sa splní sen a do Ríma sa znova vrátia. Na dne fontány sa tak trblietajú tisícky mincí rôznej hodnoty. A Rím je naďalej plný uchvátených turistov.
V obchodíkoch a stánkoch, ktoré patria k Rímu ako topánka na nohu, si môžete kúpiť pravú taliansku zmrzlinu. Ale natrafíte hádam aj na najkrajšiu predajňu gobelínov na svete a plagáty Audrey Hepburn a Gregory Pecka z filmu Prázdniny v Ríme.
Kto by už nepočul o slávnom Španielskom námestí (Piazza di Spagna)? Miesto dostalo meno podľa prvého veľvyslanectva v Ríme (Palazzo di Spagna), dodnes sídla španielskeho veľvyslanectva pri Svätej stolici. Každý rok tu pápež slávi Nepoškvrnené počatie girlandou kvetou. Kráčajúc dole majestátnym schodišťom, na jar zakrytým azalkami, dostaneme sa až k fontáne Barcaccia, zobrazujúcu potopenú loď.
Ešte jedna perlička k španielskym schodom. Každoročne na jar na nich usporadúvajú Rimania módnu prehliadku plnú skvostu, lesku a kvetov.
Z Ríma určite nemôžete odísť bez toho, aby ste neochutnali pravú taliansku kávu a na to je najideálnejšia najstaršia (1760) a najprestížnejšia rímska kaviareň Caffé Greco na Via Condotti (Condottiho ulica).
Ako kráčame námestím Campidoglio, navrhnutým Michelangelom, postupne sa pred nami otvára výhľad na Forum Romanum (Foro Romano) a nevedomky sa nám zatají dych. To, čo pred sebou vidíme, je pôvodný Rím. Miesto, kde sa stretával senát, miesto, kde prúdil čulý spoločenský a kultúrny život. K najdôležitejším kultovým miestam Fóra patrí Saturnov chrám z roku 498 pred Kristom.
V Ríme neexistuje miesto, kde by sme nenatrafili na unikát, či významnú historickú stavbu. Vo chvíli, keď máme pocit, že nás v Ríme nemôže už nič prekvapiť, ocitneme sa v Panteóne (Pantheon na Piazza della Rotonda). Obrovská rotunda je zavŕšená kupolou z jediného kusu kameňa. V kazetovom strope je otvor, ktorý slúži ako jedinečný zdroj svetla. Vo výklenkoch rotundy sa nachádzajú hroby umelcov (Raffaela) či kráľov (Emanuel II.).
Najvýznamnejšou alebo možno najslávnejšou rímskou stavbou je však Koloseum (Colosseo). Ľudia z celého sveta poznajú Rím hlavne vďaka tomuto najväčšiemu amfiteátru. Jeho stavba bola započatá v roku 72 za cisára Vespasiána a dokončená jeho synom Titom o desať rokov neskôr. Názov Koloseum, používaný od stredoveku dodnes, bol odvodený od obrovskej sochy - kolosu Nerona, ktorá tu kedysi stávala. Dobrodruhovia a romantici, ktorí pripisujú zrútenie jednej časti Kolosea ohromným bitkám, či prírodným úkazom, musia byť sklamaní. Pravdou je, že išlo len o ľudskú hlúposť, ktorá chcela tento výnimočný monument strhnúť dole a zrovnať so zemou. Ako sa tak pozeráme dole na bojisko, vidíme katakomby pre gladiátorov a zvieratá a máme pocit, že počujeme zvuky pradávnych súbojov.
Rím nie je Rímom len preto, že to tak ľudia chceli. Na rozdiel od iného európskeho veľkomesta Paríža, v ktorom nájdete bohatú históriu siahajúcu 400 rokov dozadu, v Ríme objavíte čaro antiky, starovekých zbraní, vavrínových vencov a olivového oleja. Vtedy vieme, že život nie je len ten, čo máme my teraz, ale bol tu aj pred stovkami rokov. A aj vtedy bol život o láske, rodine, ctižiadostivosti, intrigách a plánoch.
A v tej chvíli máme chuť zaspievať si slávnu taliansku pieseň Santa Lucia. Lenže to je už iný príbeh. Príbeh čarovného Neapola, jeho štvrte Santa Lucia a neopakovateľnej histórie spojenej so sopkou Vezuv a mestom Pompeje.

Stranu pripravila:
Tatiana Čuperková
Foto: autorka