Fikcia, ktorú na začiatku jesennej časti priniesol jeden slovenský denník, sa stáva skutočnosťou. Vypadnutie Spartaka z pohárovej Európy, žalostné výkony, málo bodov v tabuľke, trénerské rošády a rapídny úbytok fanúšikov. Kotol na južnej tribúne stávkuje už niekoľko týždňov. Časť sa síce presťahovala na západnú a povzbudzuje odtiaľ, ale povedzme si úprimne, už to nie je to pravé orechové.
Po zahanbujúcej výhre za starým bratislavským mostom, kde by aj slepý zbadal, že s aktérmi stretnutia sa deje niečo „veľmi zvláštne,“ kde Spartak nedokázal streliť gól ani vtedy, keď hráči Artmedie robili v šestnástke skôr štatistov, prišiel domáci duel pravdy.
Nováčik zo Senca, v rade ktorého (bez urážky) nehrajú zvučné mená a oproti nim Lipčák, Kožuch, Kriss, Ujlaky, Poljovka. Hráči, ktorí sa v minulej sezóne, obrazne povedané, tlačili do reprezentácie. Zápas so Sencom bol otvorenou záležitosťou. Ukázal len realitu sily oboch kádrov v priamom súboji o postup do prvej osmičky.
Po prehre v zápase, kde Spartak v podstate nepredviedol nič nové a viac ako inokedy bili do očí chýbajúci kvalitní krajní obrancovia, nefunkčná záloha a bezzubý útok, vyhral ten, ktorý po víťazstve túžil viac.
Samotní diváci pravdepodobne rezignovali. Po zápase sa medzi nimi rozbehla debata o práve videnom. Zhodnotili zhnitú úroveň slovenskej ligy, aj výkony jednotlivých aktérov. A to sa netýka len Spartaka. Na slovenské štadióny chodí žalostne málo fanúšikov a nie je to len kvôli výškam vstupného.
Svoje vyjadril „trnavský zúžený kotol“ transparentom, ktorý tento raz nikto z vedenia nedal strhnúť. Možno aj preto, že nebol až taký viditeľný, ako po minulé zápasy. Stálo na ňom: „Body si kúpite, ale fanúšika si musíte získať.“ Jednoznačnejší prejav toho, čo si myslia o lige a Spartaku samotnom, už ani vystižnejšie vyjadriť nemohli.
Tatiana Čuperková