ch médiách a poviem vám, nebolo to ľahké. Oči sa mi už síce zatvárali, no vydržal som pekne až do rána, aby som sa pokúsil posunúť ručičky hodiniek z tretej hodiny letného času späť na druhú hodinu stredoeurópskeho času. Ale beda. Ako som pozeral na svoje náramkové hodinky, tak som pozeral, žiadne ručičky som nenašiel.
Ešte šťastie, že som mal po ruke výtlačok nášho týždenníka MY-Trnavské noviny, kde na prvej strane bola zverejnená výzva: „Pozor! Nezabudnite si prestaviť hodiny!“. Náramkové hodinky, rovnako ako aj nástenné, som nechal na pokoji a po malej chvíli hľadania som zajasal, keď sa mi podarilo objaviť jedny zaprášené hodiny stojace v kúte. Postupujúc presne podľa novinovej výzvy som ich hneď prestavil do iného kúta a keďže tieto mali aj ručičky, po malej chvíli sa mi podarilo posunúť ich na spomínanú druhú hodinu. Potom som sa s pocitom dobre vykonanej práce spokojne zvalil do postele. Či som spal o hodinu dlhšie, ako mi bolo sľúbené, neviem. Keď som sa zobudil, posunuté ručičky prestavených hodín ešte stále ukazovali druhú hodinu a vytrvalo ju ukazujú dodnes. Ani sa im nečudujem, v hodinách chýba batéria. No zdá sa, že odvtedy žijem v akomsi časovom vákuu a už teraz sa obávam aké problémy mi ponúkne 26. marec budúceho roka, keď sa v súlade so smernicou Európskej únie bude znova meniť čas.
-P.R.-