Článok pokračuje pod video reklamou
Kaštieľ, v ktorom žije 140 klientov, je vidieť hneď od prvej autobusovej zástavky v dedine. Keď sme v Zavari vystúpili, chlapi akurát zbierali jablká a zhŕňali lístie. V areáli hrala z ampliónov príjemná hudba. Niektorí muži len tak postávali pri bráne, iní fajčili alebo pili kávu. „Dnes máme taký voľnejší deň. Keďže sú zajtra dušičky, chlapi majú v práci voľno, aby mohli upratovať,“ povedala nám na úvod riaditeľka. Otvorená bola preto iba dielňa, v ktorej vyrábajú sviečky. „Používame zahodené kahance, znova ich naplníme a zasvietime nimi tým, ktorým možno nemá kto,“ povedal nám Ľudovít Štedronský z Pezinka, ktorého sme vyrušili pri práci. Ako nám prezradil, naposledy sviečkami urobil radosť svojej mamke. „Sviečky zdobíme prírodnými kvetinkami alebo bižutériou,“ povedal pyšne a ukázal nám policu, kde boli vedľa seba poukladené pestrofarebné sviečky rôznej veľkosti.
Muži sú v Zavare rozdelení do ďalších dielní. Celkovo je ich štrnásť. V jednej z nich vyrábajú z dreva hračky, v druhej ich namaľujú a v tretej dozdobia. Okrem toho šikovní muži vyrábajú aj obrubníky, dlažbu, keramiku či rozličné doplnky zo suchých kvetov. Tvorivé dielne sú súčasťou projektu Humánum, ktorý ma zmeniť existenciu v domove na príjemné prežívanie.
Muži začínajú ráno počúvaním hudby. Vypijú si v dielni kávu, porozprávajú sa. Aj Ľubko Batka sa v deň našej návštevy tešil z príjemného rána. „Dobre som sa vyspal, dal som si dobrú kávičku a teraz tu študujem mapu,“ povedal nám modrooký sympaťák. Ergoterapeutka Jana Purgyová nám vysvetlila, že nie všetci muži sú schopní robiť zložitejšie veci. „Aby však mali aj ostatní radosť, že niečo spravili, vymaľujú aspoň obrázok, ktorý potom pripneme na nástenku.“ Ľubko teda okrem toho, že z času na čas prstom cestuje po mape, vyrába aj kalendáriky s menami. Práca má doobeda presnú koncepciu, poobedia sú voľnejšie, ale ako riaditeľka domova povedala: „Základ je, aby chlapi neležali v posteli a nenudili sa.“
Lenka Juríková
