Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Narodil sa a vyrastal na vojenskom cintoríne

Evanjelický i vojenský cintorín pozná ako vlastnú dlaň. Jeho nebohý otec bol správcom vojenského cintorína. „Za prvej republiky boli tiež problémy s prácou. Preto zobral, čo sa mu ponúklo. Bývali sme tu od roku 1933. Narodil som sa tu a aj som tu vyrastal

,“ začal svoje smutné rozprávanie Jozef Hrašna z Brestovian.

„Bolo nás päť a všetci sme na oboch cintorínoch pracovali. Pamätám si, že hneď ako som prišiel zo školy, museli sme hrabať i kosiť. Pracovali sme, aby sme prežili,“ vysvetľoval nám Jozef. Vychádzajúc z evanjelického cintorína sa zamyslel a vzápätí dodal: „Toto miesto je tiež veľmi zaujímavé. Odohralo sa tu mnoho príbehov. Aj táto krypta sa spája s vojnovými udalosťami. V čase nebezpečia sa v nej ukrývala jedna židovská rodina. Prežila len vďaka tomu, že tam po celý čas zotrvala.“ S bývalým správcom sme sa spoločne ocitli na vojenskom cintoríne. Zaujímalo nás, či si na dušičky niekto z Trnavčanov spomenul. Žiaľ, na mieste, kde sú pochované telá mŕtvych vojakov, sme našli iba zopár sviečok, ktorých horiace plamienky stihol sfúknuť vietor.
„Nedá sa presne povedať, koľko vojakov je tu pochovaných. Možno niekoľko stoviek. Ľudia si myslia, že ide o masové hroby, ale oni sú jednotlivé. Každý tu mal svoje meno i tabuľku,“ povedal nám Jozef. V jednej časti vojenského cintorína sú uložené telá vojakov z prvej svetovej vojny. „Kedysi bol v Cukrovare zajatecký tábor. Boli tam väznení ruskí, talianski a zahraniční vojaci ako protirakúski nepriatelia.“ Medzi nimi bol vraj aj menovaný Cmero, ktorý pochádzal z Orešian. „Hoci sa narodil neďaleko, vo vojne ho zajali ako cudzinca. Keď ochorel, zomrel a paradoxne ho pochovali blízko jeho rodného domova tu na cintoríne.“ Svoj odpočinok tu však našli aj ruskí, ba i nemeckí vojaci. Jozef nechýbal ani pri jednom pochovávaní. „Ako každé dieťa, aj ja som bol vždy zvedavý. Ale poviem vám, nebol to dobrý pocit. Človeku prišlo neraz ľúto. Raz sa mi stalo, že som išiel zo školy. Pri bráne čakal voz a kočiš sa ma pýtal, kde mám rodičov. Zavolal som mamku. Náhle odokryl plachtu a pod ňou ležali štyria mŕtvi zakrvavení maďarskí vojaci. Pamätám si, ako tam ležali štyri dni, prikrytí papierom.“ Pochovali ich na vojenskom cintoríne v Trnave.
Medzi nebohými však boli aj neznámi vojaci. „Keď boli celí dotrhaní a nenašla sa ich identifikačná známka, pochovali ich len tak.. Verte mi, nebol to pekný pohľad.“ Hroby tu majú napríklad aj štyria vojaci, ktorých zabilo v Hlbokom. „Keď ich sem priniesli, boli z nich iba kusy,“ zaspomínal si starý muž.
„Moja mama raz pred domom objavila dve postavy. Keď podišla bližšie, zistila, že to boli nemeckí vojaci. Mladí asi pätnásť roční chlapci s prilbou na hlave. Uplakaní a ubolení. Pýtala sa ich, čo tam robia. Až neskôr sme pochopili, že sa báli, pretože šestnásť kilometrov od nás už boli Rusi. Pohľad na nich vidím dodnes.“ Iróniou osudu bolo, že jeden z nich tu mal pochovaného svojho brata Alojza Mayera. „Zistil to až vtedy, keď sa sem vrátil v 70. rokoch s miestnym evanjelickým farárom. Vtedy ti spomenul aj na to, že sa tu kedysi ukrýval. Je to ako príbeh z románu,“ skonštatoval smutne Jozef a ukázal na staré lipy.
„Tieto stromy tu boli kedysi vysadené v dvoch radoch. Raz tu bola vyložená samá truhla. Bolo to strašné,“ povedal. „Pamätám si, že bolo 9. mája. Vonku sa ozývala obrovská streľba. Všetci boli nadšení, že vojna sa skončila. Neďaleko býval aj jeden veliteľ ruských vojakov. Bol to Ukrajinec a s mojimi rodičmi sa často rozprávali o živote v jeho krajine. V ten deň sedel za stolom a hlavu mal zaborenú v dlaniach. Plakal ako malý chlapec. Videl som to na vlastné oči. Nerozumel som tomu. Až potom sa priznal, že vojna mu vzala celú rodinu. Ostal sám,“ a Jozef odkladajúc náradie sa vzápätí rozplakal.
„Vojna je to najhoršie, čo môže byť. Nemôžem pochopiť, ako môže byť človek na človeka taký krutý. Vkladať do nej toľko peňazí, aby sa ľudia mohli navzájom zabíjať. Prežil som toho málo, ale videl som mnoho. Chlapa s rozpáraným bruchom, ktorý mal pod nosom dieru od guľky. Na to sa nedá zabudnúť. A vidíte, nevieme si uctiť ani tieto pietne miesta.“
Ľudia sem začali vyvážať smeti a vojenský cintorín akoby postupne upadal do zabudnutia. Jozef má však na vec iný pohľad. „Bol by som rád, keby to miesto malo pokoj. Pretože môže to byť aj sto rokov, ale spomienky ostanú večne živé,“ utieral si svoje slzy sedemdesiatštyri ročný muž.
Petra Nagyová

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  7. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Hygge ako životný štýl
  2. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  5. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  6. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  7. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  8. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  9. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  10. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 32 556
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 31 003
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 393
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 241
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 752
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 607
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 287
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 833
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 528
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 752
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Pre aplikáciu je potrebné zaregistrovať svojej osobné údaje, administrátori na odberovom mieste ich potom načítajú priamo cez QR kód.

12m

Od 5. januára zaočkovali vo Fakultnej nemocnici Trnava približne 3 500 osôb.

23m

V priebehu týždňa urobili policajti v Trnavskom kraji viac ako 3400 dychových skúšok.

3 h

Celkový počet doteraz ukončených laboratórnych PCR testov na Slovensku je viac ako 1,6 milióna.

4 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už teraz je neskoro, vie tréner Nitry po vyhorení so Šamorínom.

20. jan

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

19. jan

Prírodná pamiatka očarí v každom ročnom období.

23 h

Zoznam miest pribežne dopĺňame.

20. jan

Už ste čítali?