oval na Detský čin roka. Ako vo svojom liste píše, vďaka Lukášovej pomoci prežíval dni v škole naplno ako ostatní zdraví spolužiaci.
Život vozíčkarov je veru riadne komplikovaný. Zdraví ľudia si len málo uvedomujú, akú námahu mu robia niektoré jednoduché veci. Aj šestnásťročný Ľubko Rób je preto od detstva odkázaný na pomoc druhých. Vo svojich deviatich rokov ochorel a odvtedy sa pohybuje len na elektrickom vozíčku. Našťastie, mal a má okolo seba ľudí, ktorí mu život na ňom uľahčujú. Aby sa necítil medzi ostatnými deťmi odstrčený, navštevoval základnú školu. Nielen spoločné záujmy, ale aj ľudská blízkosť a ochota pomôcť zblížila Ľubka s rovesníkom Lukášom. „Vozík mi nahrádza nohy, no i napriek tomu potrebujem pomoc pri písaní, chystaní pomôcok, vymieňaní kníh. Mám v triede spolužiakov, ktorí mi pomáhajú, avšak najviac mi pomáha môj kamarát Lukáš Čapičík,“ napísal minulý školský rok Ľubko v liste, ktorým pomoc svojho kamaráta nominoval na Detský čin roka. Do tohto projektu sa už siedmy rok zapájajú svojimi listami deti z celého Slovenska. Chcú podať správu o tom, že ochotne pomohli iným a stali sa aspoň malými hrdinami.
Pre Ľubka bol takýmto hrdinom práve Lukáš a hoci dnes študujú každý na inej škole, stále sa stretávajú. „Pred každou vyučovacou hodinou som Ľubkovi pripravoval učebnice na vyučovanie, rozprával som sa s ním cez prestávky, pomáhal som mu pri písaní,“ spomína na vyučovanie na základnej škole Lukáš, ktorý teraz študuje na Strednej priemyselnej škole v Trnave. Ľubkovi naopak teraz pri štúdiu na arcibiskupskom gymnáziu pomáha jeho mama.
„Urobím pre neho všetko, aby prežíval školské obdobie ako iné deti,“ povedala nám starostlivá matka, ktorá svojho syna v triede opúšťa len vtedy, keď sa skúša. Vraj aby mu nenašepkávala.
Lenka Juríková
