eľom mesta a kraja urobiť spoločná diskusia v zasadacej miestnosti Trnavského samosprávneho kraja.
Na stretnutie Trnavsko bez bariér pozvali členovia Klubu vozičkárov aj telesne postihnutých z blízkych obcí, ako aj zo Senice, Galanty či Dunajskej Stredy.
„Chceli sme spoločne diskutovať o odstraňovaní architektonických bariér v meste a vymeniť si skúsenosti aj s inými mestami,“ povedal nám predseda klubu Rudolf Riečičiar. Hoci bezbariérové prístupy v Trnave pribúdajú, vozičkári majú stále problémy najmä so súkromnými investormi, ktorí si podľa neho tieto bariéry dostatočne neuvedomujú. Napriek tomu sa začalo myslieť aj na nich. Na poliklinike na Mozartovej ulici už pre imobilných ľudí napríklad riešia osobitný výťah. Za ďalší problém viacerí vozičkári označili aj fakt, že niektoré bezbariérové nájazdy im pohyb na vozíku skôr komplikujú. Majú totiž niekedy príliš veľký sklon. Problémom bývajú aj chodníky. „Tomu, kto navrhoval chodníky, by som dala tlačiť vozík dvadsaťštyri hodín v kuse,“ posťažovala sa nám mama Marka Prokopa. Jej syn je odmalička odkázaný na invalidný vozík. Za Achillovu pätu označili na stretnutí aj dopravu v meste.
„Sme často zavretí doma, nemôžeme sa pohybovať, nehovoriac o prímestskej doprave či železnici. Preto by pri rekonštrukcii železničných staníc mali myslieť aj na nás,“ povedali počas besedy. „V súčasnosti je z dvadsaťdeväť autobusov pre nich určený iba jeden. Bolo by preto dobré vypracovať linku, ktorú by využívali len oni,“ priznal riaditeľ dopravy trnavskej SAD Juraj Kuzma.
Aj preto dostali prísľúb, že ak sa budú kupovať nové autobusy, určite budú mať nízke podložie, aby sa s nimi mohli voziť aj imobilní vozíčkári.
Lenka Juríková
