skúseností a stretnutí, i z denníkov takmer osemdesiatich detí, ktoré u neho bývali, píše knihu. V nej zápas s drogami prirovnáva k zápasu s dvanásťhlavým drakom.
A šup do blázinca
Vlada pred pár rokmi zlákala chuť alkoholu. Pomohli mu vtedy v blázinci, po roku strávenom na psychiatrickom oddelení však zistil, že odborné rady a diagnózy nie sú hojivou náplasťou na všetky problémy. „Alkoholizmus má svoju lekársku diagnózu F10,“ hovorí Vlado. „Podľa odborníkov sa lieči režimovou liečbou. Alkoholik je totiž človek zanedbaný. Preto ho učia ráno vstávať, umyť sa, obliecť, oholiť sa, prísť včas na raňajky a mať svoju povinnosť. Keď niečo urobíte dobre, dostanete plus päť bodov. Keď zle, mínus päť.“ Podľa neho režimovo liečili aj deti závislé od drog. „Čo má pomôcť opilcovi, to má pomôcť vyliečiť aj osemnásťročné dievča závislé na heroíne,“ hovorí s iróniou. Problém alkoholizmu a závislosti však nie je podľa neho liečiteľný: „Na závislosti, problémy so vzťahmi či nezdary liek neexistuje. Tie je možné iba riešiť.“
Elektrikár liečiť nevie
„Keď na závislosť niekto nájde liek, nielen že dostane jednu Nobelovu cenu, ale všetky, ktoré majú byť ešte len udelené. Lebo vyriešil najväčší problém ľudstva. Ja som elektrikár, nikoho liečiť neviem.“ Napriek tomu väčšina z detí, ktoré u neho isté obdobie bývali a mali problémy s drogami, po nej už nikdy v živote nesiahli. „Závislosť môžeme iba riešiť a u nás doma sa o to pokúšame.“ Vladovi nikto neveril, keď si rok po liečení na psychiatrii adoptoval štrnásťročnú narkomanku zo Žiliny. Všetci si mysleli, že ho to zloží. „Na dorastovom oddelení v liečebni sme neskôr založili terapeutickú skupinu, Barbora sa držala najlepšie. Zdalo sa, že preto, lebo je u nás. Rodičia mi neskôr začali voziť svoje deti ku mne domov. Dva roky som odolával,“ zaspomína. Najprv si svoj projekt nechal odobriť od odborníkov. „Myslel som si, že mi povedia, že je to hlúposť. Nikdy som nemal ambície riešiť problémy s drogami. Som jednoduchý človek a to sú zložité veci. Tak som si povedal, že ich teda budem riešiť jednoducho .“ Najprv k nemu prišli domov deti z psychiatrie, ktoré mali za sebou už veľa problémov a vždy z liečenia ušli. U Vlada sa im však páčilo: „Od nás nielenže neušli, ale po pol roku nechceli ani odísť.“
Talentovaní „pacienti“
„Pre lekárov sú ľudia závislí od drog pacientmi, pre ústavy klientmi. Nikto v Európe a na svete nie je taký, kto by si ich zobral domov a žil s nimi ,“ myslí si zaujímavý muž. Už trinásť rokov sa rodina Schwandtnerovcov totiž mení na akúsi ozdravovňu. „U nás neexistuje žiadny režim, lebo toto je naša rodina. Žije s nami aj náš syn a chceme fungovať normálne. Oni sú naše deti. Ja som tu tatko , Ľudka je tu mama. Keď sú naše deťušky po práci unavené, necháme ich spať aj do deviatej. Kľudne, prečo nie? Tak ako aj druhý tatko. Kto má režim, mal by sa presťahovať do blázinca, lebo sám je blázon.“ Deťom sa u nich páči. Učia sa spolu a vymýšľajú kúzelné veci. Robia náučné chodníky, prepisujú knihy, fotia, nakrúcajú filmy, robia grafiku, maľujú, spievajú i hrajú. A píšu svoje denníky. „Z toho odpadu sa začínajú stávať osobnosti, pred ktorými sa významní ľudia s tromi titulmi pred menom aj za menom klaňajú. Keď začnú rozprávať, všetci stíchnu, pretože svojimi znalosťami pre nich môžu byť osožné a zaujímavé. Svoje orgazmy zažívajú vďaka svojim vedomostiam a nie prostredníctvom drog..“ Ako pyšne prezrádza hosťujúci otec: „To je ich darček odo mňa do nového života.“
Kniha o drakovi
Zuza, Naďa, Miro, Rišo, Barbora. Vlado píše knihu aj o ich príbehoch a životných zápasoch nielen s chamtivým drakom. „Knihou chcem osloviť nielen rodičov detí, ktoré majú problémy s alkoholom alebo drogami, ale aj psychológov a kamarátov. Kniha má zároveň pôsobiť preventívne, aby sa deti, ktoré teraz šťastne behajú po vonku, do podobných problémov nikdy nedostali.“ Okrem toho by mala byť venovaná aj ďalším ľuďom, ktorí Vlada navštevujú. „Dodávateľsky sem chodia ďalšie stovky ľudí. Alkohol tu napríklad riešime ako na vrátnici.“ Nie všetky deti u nich ale riešia svoje problémy s drogami. Prichádzajú aj takí, ktorí v živote drogu neskúsili.
Ale majú iný problém, ktorý sa neboja s Vladom riešiť. Podľa neho každý rodič musí počítať s tým, že s dieťaťom budú problémy a že bude tým, kto mu do smrti bude musieť pomáhať. „Problémy mali aj moje deti, žiadne z nich som však nikdy neopustil. Každé mi stojí za vlastný život“, dodáva starostlivý tatko Schwandtner.
Lenka Juríková, foto: autorka, archív V.SCH.
