Pondelok, 29. máj, 2023 | Meniny má Vilma

Predstavujeme obec Bojničky

Kaplnka sv. Rócha v novom šate Tento rok zrekonštruovali v obci kaplnku sv. Rócha. Bola postavená v 19. storočí na znak vďaky obyvateľov obce pri skončení cholery. Nový chodník v jej blízkosti si pre svoj sklon žiada ešte zábradlie, aby bolo možné chodiť

KAPLNKA
Kaplnka sv. Rócha v novom šate
Tento rok zrekonštruovali v obci kaplnku sv. Rócha. Bola postavená v 19. storočí na znak vďaky obyvateľov obce pri skončení cholery. Nový chodník v jej blízkosti si pre svoj sklon žiada ešte zábradlie, aby bolo možné chodiť po ňom bez rizika i v zime. „Blízo bývam a nevidím, ako pekne bola kaplnka spravená. Bola som zvedavá, keď ju každý chváli,“ priznala sa pri kaplnke pani Irena Vyhlídalová (vľavo). „Takého šikovného starostu sme ešte nemali a už nebudeme mať,“ pochválila pani Helena Poliaková, keď obom zvedavým ženičkám J. Gubáň vysvetľoval, že v okolí kaplnky ešte upravia terén a vysadia trávu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

foto kaplnka 1

KANALIZACIA
Vsádzajú na malé čističky
Bojničky, ktorých budovateľskou prioritou je teraz chýbajúci vodovod, patria k obciam, ktoré zatiaľ nespĺňajú európske normy odkanalizovania domácností. Obec bola zaradená v projekte akciovej spoločnosti TAVOS Piešťany na jej vybudovanie, ale nakoľko táto ešte nemá dostatok financií, jeho realizácia sa posúva. „Preto sme súbežne s výstavbou bytov vystavili aj dve stredne veľké čistiarne odpadových vôd pre 2-krát 90 ekvivalentov, ktoré slúžia na odkanalizovanie bytových domov a rodinných domov z blízkeho okolia. Na túto kanalizáciu plánujeme napojiť aj budovu základnej a materskej školy,“ hovorí o zámeroch starosta Ing. Jaroslav Gubáň.
Väčšina ulíc a uličiek v Bojničkách je veľmi úzka. Po plynofikácii a vodovode je na nich budovanie kanalizácie dosť diskutabilné. „Zaoberáme sa projektom malých čistiarní odpadových vôd, ktoré by vlastne slúžili každej domácnosti individuálne, alebo by sa spojili dva - tri domy. Projekt klasickej kanalizácie, vypracovaný v roku 1997, vtedy hovoril o rozpočtových nákladoch približne 50 miliónov korún. Dnes by si vyžiadal dvojnásobne. Odkanalizovanie malými čistiarňami odpadových vôd by obec vyšlo možno na 20 miliónov korún. Je to neporovnateľné, netreba rozkopať dedinu a voda z čistiarní by sa dala využívať ako úžitková voda v záhradách.

SkryťVypnúť reklamu

KLASTOR
titulok do fotky, text pod foto
Kláštor uprostred obce
Kláštor sv. Cyrila a Metoda, ktorého základný kameň položili v roku 1998, bol vysvätený 1. októbra 2000. Otcom myšlienky je rodák z obce, páter Jozef Hutta. V kláštore má útočisko rehoľa sestier sv. Vincenta - satmárok. Sú to väčšinou katechétky, vyučujúce náboženstvo v miestnej škole alebo v cirkevnej škole. V obci vedú detský spevokol.

CENTRUM
Centrum obce čoskoro skrásnie
Aby stred obce skrásnel, plánujú poslanci zastupiteľstva v budúcnosti zlikvidovať bývalú budovu obecného úradu a pošty. Starý cirkevný objekt pri kostole už dlho obec špatiť nebude. Na rokovaniach s arcibiskupským úradom obec získala súhlas na jeho odstránenie. Takto uvoľnený pozemok bude pravdepodobne daný do dlhodobého bezplatného prenájmu. Následne chcú vybudovať celé obecné centrum vrátane chodníkov, verejnej zelene a oddychovej zóny.

SkryťVypnúť reklamu

URAD
S novými bytmi pribudli i noví občania
Obec postavila bytovky za šesťdesiat miliónov korún, vrátane napojenia na inžinierske siete

Prvé dva pätnásťbytové nájomné domy postavili v Bojničkách v roku 2002, s 50-percentnou dotáciou štátu a 50-percentným príspevkom zo Štátneho fondu rozvoja bývania. V tom istom roku na ďalších šesť bytov prestavali bývalú sýpku. Pre veľký záujem o tieto byty sa o rok rozhodli v obci postaviť ďalších 15 bytov a bytovú výstavbu ukončili v roku 2006, prístavbou, nadstavbou a prestavbou pri rekonštrukcii budovy obecného úradu a pošty na polyfunkčný objekt získala obec ďalších šesť bytov. Na posledné z 57 bytov získala obec 80 percent nákladov zo ŠFRB a 20 percent tvorili vlastné zdroje, ktoré skladali nájomníci, zároveň po 30 rokoch budúci vlastníci bytov.
„Jedinú zámenu sme museli spraviť, inak dostali nájomcovia presne také byty, aké chceli. Každý mal možnosť vybrať si byt v takom poradí, v akom zaprotokoloval žiadosť o byt. Počas poslednej výstavby traja zo žiadateľov odstúpili, ale kým bola stavba hotová, boli i záujemcovia,“ spokojne hovorí starosta. Dve tretiny obyvateľov postavených bytov je z blízkeho okolia obce.
Dnes má obec o 150 obyvateľov viac. Znížil sa vekový priemer 1325 obyvateľov zo 42 na 36 rokov, spolu s Dvorníkmi je druhou najmladšou obcou v okrese Hlohovec. Pozitívny je aj index starnutia, teda pomer medzi obyvateľmi v neproduktívnom veku od 0 do 14 rokov k obyvateľom nad 60 rokov, ktorý je tiež druhý najpriaznivejší v okrese, za Merašicami.
„Má to význam aj pre budúce obdobie. Musíme mladým ľuďom ponúknuť niečo naviac. Obec im bola doteraz veľmi veľa dlžná. Uvažujeme preto so zriadením troch detských ihrísk pre najmenších - pri pätnásťbytovkách, na Rybníku a na ihrisku TJ. Vybudovať chceme športový areál v škole, kde by bola atletická dráha, multifunkčné ihrisko, keď tento rok sme dokončili skokanskú časť pre skok do diaľky,“ sľubuje starosta Jaroslav Gubáň. Okrem toho plánuje obec vybudovať videotéku, teda malé kino v novej zasadačke obecného úradu. Poslanci sa zamýšľajú aj nad vytvorením relaxačnej zóny, akéhosi „sparťanského dvora“ pre mladých nespratníkov, ktorí nevedia kde a ako míňať prebytočnú energiu, čo je najviac poznať cez prázdniny. Tento rok napríklad porozbíjali autobusové zastávky.

pod foto urad
Z budovy obecného úradu a pošty sa stal polyfunkčný objekt. Podľa projektu pristavili šesť bytových jednotiek a v rámci usporiadania s telekomunikáciami otvorili v objekte aj ordináciu všeobecného lekára.

DLH
Obec bez dlhov myslí na svoj rozvoj
V čase, keď v roku 1998 starosta Ing. Jaroslav Gubáň nastúpil do funkcie, bolo najzákladnejšou potrebou obce Bojničky stabilizovať svoju finančnú situáciu. Z predchádzajúcej plynofikácie ostal obci obrovský dlh voči dodávateľovi stavby a tiež bolo treba splácať úver, ktorý si obec na tento účel vzala. „Pred nami bol dlh asi 7,5 milióna korún istiny, bez úročenia. Prioritou sa stalo zháňanie kontaktov, aby nás plynári aspoň čiastočne oddĺžili. Podarilo sa to. V rokoch 1999-2000 pokryli všetky náklady voči dodávateľovi stavby a my sme si vyčistili stôl,“ spomína dnes starosta na svoje ťažké začiatky.
Problémom, aj keď podstatne menším, bola aj havária v telocvični. Pre nedostatočne zabezpečené vykurovanie cez zimné prázdniny došlo k roztrhaniu radiátorov. Dotáciu na odstránenie havárie poskytol odbor školstva vtedajšieho Krajského úradu v Trnave, ktorý zároveň prispel aj na plynofikáciu celej školy a telocvične. Išlo o najväčšiu investičnú aktivitu v tom období.
V roku 2000 opäť zažili v obci čierny deň. V máji vyhorela telocvičňa, postavená občanmi v akcii Z, najväčšia v rámci okresu Hlohovec. „Všetky sily sme vrhli do toho, aby sme pýchu tejto obce vrátili naspäť. Po pätnástich mesiacoch sa to podarilo a začiatkom septembra 2001 sme telocvičňu odovzdali do užívania. V ten deň položili v obci aj základný kameň výstavbe nájomných bytov.

foto starosta2
Ing. Jaroslav Gubán sa tretíkrát chystá na voľby. Na post starostu sa zaregistroval ako nezávislý kandidát spolu s kandidátmi na poslancov obecného zastupiteľstva, s ktorými sa na budovaní Bojničiek podieľal takmer v nezmenenej zostave druhé volebné obdobie. Poslancom, spoločenským organizáciám i všetkým občanom aj touto cestou ďakuje za účinnú spoluprácu v prospech obce.

DOMY
Zelená výstavbe
rodinných domov
Vo výstavbe bytových domov obec momentálne pokračovať nehodlá. Priestor chce teraz vytvoriť pre individuálnu bytovú výstavbu. Nakoľko nemá žiadne vlastné pozemky, poslanci vytypovali tri lokality, ktoré by teoreticky mohli byť zastavané rodinnými domami. V tomto štádiu robí obec prieskum možností usporiadania majetkovo-právnych vzťahov v jednotlivých lokalitách. Na časť, kde to bude najpriechodnejšie, dá vypracovať štúdiu, projekt a ponúkne možnosť stavebníkom s výhľadom rozšíriť obec asi o päťdesiat rodinných domov. Na výstavbu inžinierskych sietí plánujú kompetentní využiť dotačné zdroje z ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja.

VODOVOD
Vodojem sa už týči nad obcou
Vodovod, ktorý bude slúžiť pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, je zatiaľ vybudovaný len v tej časti obce, kde sú nájomné domy, škola a pár rodinných domov. Vodojem o objeme 200 kubických metrov, ktorý bude napájať celú obec, je už vystavený nad ňou v nadmorskej výške 227 metrov. Ešte nie je sfunkčnený, pretože by ho využívalo iba spomínaných niekoľko z päťsto domácností a firiem. Vodný zdroj, z ktorého sa bude vytláčať voda do vodojemu, je pri obecnom úrade. V ceste je aj spätné potrubie, ktoré sa končí pri požiarnej zbrojnici, kde sa na vodovod začne napájať celá dedina, situovaná vo výške 210 m n. m. V súčasnosti je obec v etape prípravy na realizáciu rozvodov vody v obci. Je predpoklad, že sa budú riešiť cestou zdrojov z Európskej únie v roku 2008 bude vodovod v každej domácnosti v Bojničkách realitou.
foto vodojem

PENZION
Bude v obci penzión?
Z bývalej budovy materskej školy, ktorú momentálne obec prenajíma firme vyrábajúcej obuv, plánujú v budúcnosti spraviť penzión pre starých ľudí aj s denným stacionárom. Ako jeho obyvatelia by prichádzali do úvahy ľudia z obce a jej blízkeho okolia. Je predpoklad, že náročná doba spôsobí, že mladí ľudia sa nebudú môcť dostatočne postarať o starších, a osamelých starčekov k bývaniu v penzióne prinúti sociálna situácia. Takéto zariadenie by zvýšilo zamestnanosť v obci. Rekonštrukciu budovy by chcela obec zrealizovať zo zdrojov zo štátneho fondu rozvoja bývania, ktorý poskytuje dlhodobý úver s pomerne priaznivou úrokovou sadzbou na výstavbu alebo prestavbu sociálnych zariadení. Zámer je nádejný, lebo podľa overených informácií, sú to zdroje, ktorých časť musí ministerstvo každoročne presunúť do inej kapitoly, lebo sa nevyčerpajú.

POLICIA
Pre väčšiu bezpečnosť
Oficiálne rokovania sa ešte nezačali, napriek tomu predstavitelia obce veria, že o možnosti vytvoriť spoločnú obecnú políciu budú s nimi uvažovať susedné Dvorníky, Šalgočka i Zemianske Sady. Od jej zriadenia očakávajú hlavne to, že istí ľudia by v podvedomí cítili, že ich môže niekto vidieť pri páchaní priestupkov, výtržníctva či trestnej činnosti, riešil by sa i problém s motocyklistami a mladými vodičmi áut, ktorí sa preháňajú po obciach veľkou rýchlosťou. „Išlo by vlastne o ochranu väčšej skupiny obyvateľstva voči takýmto neduhom. Po voľbách uvidíme. Zatiaľ je to naša úvaha, s ktorou možno nebudú súhlasiť novozvolené zastupiteľstvá, ale myslím si, že takýto krok je zo dňa na deň žiaducejší,“ tvrdí starosta Ing. Gubáň. Pokiaľ by mala zabezpečiť smennosť a všetky náležitosti vyplývajúce zo Zákonníka práce, sama obec prevádzku polície finančne utiahnuť nemôže.

CINTOR
Radosť odpočívať na takom cintoríne!
Cintorín v Bojničkách ostane po dohode s cirkvou aj naďalej v správe obce, ktorá na ňom len nedávno vybudovala približne 250 bežných metrov chodníka zo zámkovej dlažby, vyrobenej vo vlastnej dielni. V budovaní chodníkov budú aktivační pracovníci pokračovať. Pre lepší vzhľad cintorína a bezpečnosť občanov vybavila obec cintorín aj osvetlením. Okrem toho obnovili fasádu na dome smútku i prístrešok pred ním. Relatívny nedostatok hrobových miest priviedol k realizácii terénnych úprav na vytvorenie nových. Zo starého pozemku zobrali staré náhrobné kamene, spravili symbolický cintorín a pozemok terasovito upravili. Po vlaňajšej výsadbe mladých ihličnanov pokračuje obec vo výsadbe ďalšej zelene. Výhľadovo je teraz 15-20 rokov kam pochovávať. V areáli cintorína, ktorý sa nebude musieť rozširovať, sú ešte ďalšie miesta na úpravu, ktorá vyrieši pochovávanie na ďalšie roky.

foto cintor
Štvrť kilometra chodníka zo zámkovej dlažby a nové osvetlenie podstatne zvýšilo úroveň a krásu cintorína.

PARKOVISKO - text pod foto
Parkovať pri cintoríne už nebude problém ani v daždivom počasí. Obec ti totiž dodávateľsky dala vybudovať asfaltové parkovisko, v dotyku ktorého sa postarala aj o úpravu verejnej zelene. Boli to finančne dosť náročné akcie.

FOLKLOR
Folklórna skupina jedna radosť!
Folklórnu skupinu Bojničky si dôchodcovia založili v roku 2004. Po čase prijali medzi seba aj mládež a deti a v súčasnosti v nej pôsobí 23 členov. „Na nácvikoch sa stretávame každý piatok. Pripravujeme si rôzne folklórne pásma podľa ročného obdobia a príležitostí, ktorých obsah i scenár tvorím ja,“ predstavila nám prácu vedúca súboru Magdaléna Škodová. Folkloristi z Bojničiek rozdávajú radosť nielen na domácich podujatiach, ale chodia aj po okolí. V auguste vystupovali na Cibuľových slávnostiach v Maduniciach, odkiaľ je naša fotka, 29. novembra sa chystajú na Obecné folklórne slávnosti do Hlohovca. To že skupine sa darí, zdôvodňuje jej vedúca nadšením členov a podporou obce.
foto bojnicky

SPOLUPRACA
Spolupráca s organizáciami je výborná
Medzi aktívne organizácie v obci patrí aj organizácia Únie žien. V spolupráci s ňou a atletickým klubom obec pripravuje oslavu Dňa detí, Dňa matiek, pre deti Mikuláša, či vianočný koncert v kostole.
Dobre pracuje i Poľovné združenie Borina. Obľúbené sú najmä poľovnícke majálesy, ku ktorým neodmysliteľne patrí srnčí guláš. Popri ochrane zveri v chotári, čo je ich hlavnou náplňou, sa poľovníci podieľajú pomocou pri odstrele túlavých psov.
Veľmi dobrá spolupráca je aj medzi obcou a výborom SD Jednota. Robia v ňom tí istí, ako v JDS.

BYTY
Stavebné nedostatky - daň za ponáhľanie
S novými nájomnými domami majú v Bojničkách aj problémy. „Pokladám za chybný tlak štátu, že nájomné byty musia obce do jedného roka postaviť a skolaudovať. Výstavba rodinného domu trvá väčšinou tri roky. My sme takú šancu nemali a naviac sme byty odovzdávali v novembri,“ hnevá sa starosta, poukazujúc na vlhkosť sústredenú v bytoch, rosiace sa okná, problémy so zateplením strechy, atď.
„Keď sme šli do výstavby, všetko sme robili narýchlo. Málokto veril, že na nájomné byty budú peniaze, a keď sme ich naozaj dostali, vybrali sme jediný projekt, ktorý v tom čase spĺňal kritériá výstavby nájomných bytov a ako sa dnes ukazuje, nie práve najšťastnejší. Tým, že domy sú na kopci, mali by mať zateplené severné steny aj podkrovie. Chyba nastala aj v osadení stavby, takže dom sadal a praskal,“ sťažuje sa starosta Gubáň a dodáva, že obec je v neustálom kontakte s firmou Profstav, dodávateľom stavby, ktorý počas 6-ročnej záručnej lehoty zistené nedostatky odstraňuje.

foto bytovky
Aj keď sa obec postarala o úpravu okolia bytoviek a výsadbu drevín, nájomníkom je pekné životné prostredie, zdá sa, ľahostajné. O kúsok trávnika sa stará jediná obyvateľka. Inak predzáhradky, stromčeky a kríky, ak ich neprídu poliať aktivační pracovníci, hynú suchom.

SKOLA
Plnoorganizovanú školu si udržia
Výstavba bytových domov priniesla aj ďalšie pozitívum. Ustálil, ba zvýšil sa dovtedy klesajúci počet žiakov v základnej i materskej škole. V súčasnosti namiesto vtedajších 115 navštevuje základnú školu 140-145 žiakov. Prerátané normatívom na jedného žiaka, je to približne milión korún, ktoré by obci určite na chod školy chýbal. V jednej triede je maximálne 15 žiakov, teda učiteľ má dosť času na individuálnu prácu s nimi. V záujme kvality výchovno-vzdelávacieho procesu, pre prvú triedu, do ktorej chodí desať žiakov, obecné zastupiteľstvo schválilo výnimku naplnenosti triedy. Nemuseli tak ročníky zlučovať, ale prvákov učí pedagóg na plný úväzok. Stúpajúci počet detí umožnil otvoriť aj v materskej škole ďalšiu triedu, na ktorú obec prebudovala bývalú kotolňu. V súčasnosti má škôlka pre svojich 40 detí oddelenie malých i veľkých.
Budova plnoorganizovanej Základnej školy Bojničky má cez 40 rokov. „Strechu sme s dotáciou 1,2 milióna korún zrekonštruovali v roku 2003. Je načase vymeniť komplet okná, zatepliť budovu, vylíčiť fasádu a obnoviť interiérové vybavenie. Na to treba najmenej desať miliónov,“ vyratúva starosta Gubáň a vysvetľuje, že časť prostriedkov obec nájde v rozpočte a o časť sa pokúsi uchádzať projektom v novom plánovacom období rokov 2007 až 2013. U uplynulom roku sa pre evidentný prebytok projektov na Slovensku obec v tomto smere neangažovala. Tento rok zrekonštruovali strechu budovy školskej jedálne a materskej školy a obec sa podieľala finančnou spoluúčasťou vo výške 100 tisíc korún pri rekonštrukcii sociálnych zariadení.

foto skola
Základná škola so zrekonštruovanou a zateplenou strechou potrebuje nutne vymeniť staré okná za nové, plastové.

AKTIVACNI
Dlažbu vyrábajú nezamestnaní
Výhodná poloha neďaleko okresného Hlohovca poskytuje Bojničkám, v porovnaní s inými okolitými obcami najlepšie predpoklady pre rozvoj. I keď v minulosti vybudovali 57 nájomných bytov, neustále je v poradovníku na ďalšie byty minimálne desať žiadostí. Kým vlani o takomto čase bolo v obci evidovaných asi 120 nezamestnaných, dnes je to približne iba päť desiatok. „Na aktivačných prácach zamestnávame desať z nich, aj tu sa nám počet zredukoval na polovicu. Povedal by som, že je to prínos pre obec, aj keď možno niektorí občania majú na to iný pohľad. S týmito aktivačnými pracovníkmi a so stálymi zamestancami obecného úradu si napríklad sami vyrábame zámkovú dlažbu, ktorú kladieme na chodníky v obci. Keby sme ju mali kupovať a dať nejakej firme položiť, boli by to obrovské peniaze nákladov navyše. Na aktivačných prácach máme aj ženy, ale potrebovali by sme ich viac, najmä v letných mesiacoch, keď nestačíme pokosené trávniky aj pohrabať,“ tvrdí starosta Gubáň. Koordinátorkou aktivačných pracovníkov je na pol úväzku zamestnankyňa obce, ktorá vedie aj ich evidenciu.

foto dlazba
Požiarna zbrojnica plní v súčasnosti aj úlohu výrobnej dielne zámkovej dlažby. Na výrobe sa podieľajú trvalí o aktivační pracovníci obecného úradu.


DOCHODCI
Klub dôchodcov krásnie
Suverénne najagilnejšou organizáciou je ZO Jednoty dôchodcov na Slovensku, ktorá pôsobí v obci už päť rokov. Dnes združuje vyše 100 členov. Sú to ľudia, ktorí pomáhajú formovať Bojničky, najmä z hľadiska brigádnickej aktivity. V jej rámci si za materiálnej pomoci obce vybudovali klub dôchodcov, zrekonštruovali spoločenskú záhradu v areáli, podieľajú sa na jej úprave, položili nový chodník, obnovili sociálne zariadenia, demontovali staré lavičky v záhrade, kde na jar budúceho roku plánuje obec zhotoviť nové posedenie. Predsedom organizácie Jozef Táčovský. Dôchodcovia žujú veľmi aktívne. Každoročne pripravujú klasické výstavy ovocia, zeleniny a výšiviek. Vždy pred Vianocami pre nich obec poriada predvianočné posedenie. „Robíme to na dvakrát, podľa abecedy rozdelíme členov napoly. Program pripravia deti, naša folklórna skupina, niekedy pozývame do obce iné súbory,“ hovorí Jozef Táčovský. Dôchodcovia robia aj prvomájovú veselicu, chodia po výletoch za peniaze, ktoré si zarobia, organizujú púte, zájazdy na kúpaliská, poznávacie zájazdy a cestujú na folklórne slávnosti.

foto brigáda - skenovať

SPORT
Na športe rozpočet nešetrí
Futbal v Bojničkách, to zatiaľ nie je žiadna sláva! A mužstvo hrá 7. ligu. V doraste je momentálne nepriaznivá situácia zapríčinená poklesom demografickej krivky v minulosti. V tomto prechodnom období musia dorastu vypomáhať žiaci i chlapci z iných obcí. So žiakmi, ktorých trénuje učiteľ miestnej školy Mgr. Ivan Král, je najlepšia robota. Darí sa im, pohybujú sa na vrchných miestach tabuľky.
Futbalisti majú dobré materiálne zázemie, pekné ihrisko aj s novovybudovaným prístupovým chodníkom, obec klub podporuje. Ročne dáva do športu 200-250 tisíc z bežného rozpočtu, pohybujúceho sa okolo 16 - 17 miliónov korún, aj s prostriedkami na prenesené kompetencie.
Školská telocvičňa je mimo vyučovacieho procesu využívaná okolo 40 hodín týždenne rôznymi športmi a záujmovými skupinami od detí až po dospelých. Na zimu obec zamestnáva permanentne jedného dôchodcu ako jej správcu. Napríklad dôchodcovia chodia v nedeľu hrať pingpong.

BEH
pod foto beh
Jarný beh obce Bojničky napíše v apríli 2007 už svoj dvadsiaty ročník. Tieto bežecké preteky bývajú spravidla zaradené do Slovenskej bežeckej ligy. Na úvod každého ročníka pripravujú organizátori aj symbolický beh občanov na 1113 m. Dĺžku dráhy si zvolili, aby si stále pripomínali rok prvej písomnej zmienky o obci.

ATLETI
Atléti obec zviditeľňujú
Atletický klub Bojničky, založený pred dvanástimi rokmi, dosahuje vynikajúce výsledky. Súčasných 29 členov trénuje nadšenec a poslanec obecného zastupiteľstva Ján Šiška. Klub svojou prácou zviditeľňuje Bojničky na rôznych pretekoch nielen na Slovensku, ale aj v Čechách. Napríklad vlani dievčatá vybojovali v atletických disciplínach šesť medailí na majstrovstvách Slovenska a staršie žiačky na majstrovstvách Slovenska družstiev obsadili pekné 6. miesto a zanechali za sebou súperky z veľkých miest ako je Prešov či Považská Bystrica. Práve pre mladých atlétov chce obec vytvoriť multifunkčné ihrisko. Momentálne zimnú prípravu absolvujú v Bojničkách v telocvični, letnú absolvujú striedavo v Bojničkách a Kľačanoch, pretože reprezentantky sú talenty z celého okolia.

Najčítanejšie na My Trnava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Plánujete toto leto dovolenku v Chorvátsku?
  2. Martin Cígler zo Seyforu: Rast IT sektora predbieha počet odborn
  3. Odvážte sa vystúpiť z komfortnej zóny. Zažijete iné Chorvátsko
  4. V Bratislave sa koná Globsec
  5. Zasadíte strom, postavíte (hmyzí) dom: A uvidíte aj hviezdy
  6. O koľko drahšia bude tento rok dovolenka pri mori?
  7. Slováci pomáhajú s digitalizáciou školstva doma aj v zahraničí
  8. Moravák, ktorý ukázal svetu, ako sa robí „nové umenie“
  1. Kto stretne legendárneho Ronalda?
  2. Modrovlasý gamer Michal: Tu sú moje tipy pre Digitálneho žiaka
  3. V Bratislave sa koná Globsec
  4. Vyhrajte elektrokolobežku SENCOR s tipom od Romana!
  5. Art, Terra, Duo: SodaStream prichádza s novými prístrojmi
  6. O koľko drahšia bude tento rok dovolenka pri mori?
  7. Zasadíte strom, postavíte (hmyzí) dom: A uvidíte aj hviezdy
  8. Na trhu jazdeniek pribudli kabriolety
  1. Odvážte sa vystúpiť z komfortnej zóny. Zažijete iné Chorvátsko 10 092
  2. Nevídaný záujem o grécke ostrovy. Mnohé hotely sú už nedostupné 8 870
  3. Plánujete toto leto dovolenku v Chorvátsku? 6 187
  4. Byty v Rakyte s dotovanou hypotékou a zvýhodnenými cenami 5 101
  5. Tipy na výlety po letnom Rakúsku 2 491
  6. Ďurákovci a ich biznis: Z malého e-shopu k státisícovým tržbám 2 209
  7. Viete, prečo existuje hmyz? Vďačíme mu za jedlo aj čistý vzduch 2 204
  8. Moravák, ktorý ukázal svetu, ako sa robí „nové umenie“ 1 801

Blogy SME

  1. Lukáš Čelinák: Klesajúca životná úroveň – ako oslobodiť ľudí závislých od populistických politík?
  2. Miroslav Kocúr: Fico mení hru. Karty má opäť falošné.
  3. Víťazoslav Würschner: Dobro národa je najvyšším zákonom
  4. Jozef Varga: Krkavci / 10. /
  5. Marek Mačuha: O zákaze spaľovacích motorov
  6. Ján Šeďo: Nebyť Putina, R. Kadyrov by bol dedinský blázon, takto je vedec a...všetko, ale nevie čítať z papiera...
  7. Anna Miľanová: Z mojej tvorby "sny v modrej nálade"...
  8. Vladimír Krátky: Kedy už konečne Fico s (Blahom) Orbánom
  1. Ján Šeďo: Americkí vojaci zaútočili na predajňu Billa vo Zvolene. 108 549
  2. Ján Šeďo: V Jasenovaci omdlievali aj vrahovia z SS, tromfli ich bývalí mnísi. 37 922
  3. Jozef Varga: Prečo nemám rád Rusko 30 386
  4. Ján Šeďo: Kto vie, kde sa hrabal predtým a potom deťom rozdával zmrzlinu... 16 062
  5. Ján Šeďo: Nové ruské zbrane sú desiatky rokov pred zahraničnou konkurenciou... 9 177
  6. Marek Strapko: Investigatívec Fico našiel novú paru 6 444
  7. Peter Remeselník: Ako hodnotíte tento dôkaz v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Vy ? 5 484
  8. Ján Valchár: Russkij korábľ pošól naChurs 4 868
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 62. - Arktída - Špicbergy alebo Svalbard?
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 61. - Arktída - Jan Mayen, nenápadný ostrov s pútavou minulosťou
  3. Monika Nagyova: Každá rodina má svojho gamblera
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 60. - Kapitán Henry Hudson a jeho štyri expedície v rokoch 1607 - 1611
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 59. - Po kom bol pomenovaný Drakeov prieliv?
  6. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  8. Monika Nagyova: Moje blogovanie dosiahlo plnoletosť. Čitatelia mi občas dajú zabrať.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Je dôležité, aby dospelí boli deťom dobrými sprievodcami po internete.


4 h

Radnica hľadá zdroje, ktorými by spolufinancovala náročnú obnovu objektu.


TASR 5 h

Malí futbalisti zabojujú o titul Majstra Slovenska a atraktívnu odmenu


6 h

Polícia nehodu vyšetruje.


7 h

Blogy SME

  1. Lukáš Čelinák: Klesajúca životná úroveň – ako oslobodiť ľudí závislých od populistických politík?
  2. Miroslav Kocúr: Fico mení hru. Karty má opäť falošné.
  3. Víťazoslav Würschner: Dobro národa je najvyšším zákonom
  4. Jozef Varga: Krkavci / 10. /
  5. Marek Mačuha: O zákaze spaľovacích motorov
  6. Ján Šeďo: Nebyť Putina, R. Kadyrov by bol dedinský blázon, takto je vedec a...všetko, ale nevie čítať z papiera...
  7. Anna Miľanová: Z mojej tvorby "sny v modrej nálade"...
  8. Vladimír Krátky: Kedy už konečne Fico s (Blahom) Orbánom
  1. Ján Šeďo: Americkí vojaci zaútočili na predajňu Billa vo Zvolene. 108 549
  2. Ján Šeďo: V Jasenovaci omdlievali aj vrahovia z SS, tromfli ich bývalí mnísi. 37 922
  3. Jozef Varga: Prečo nemám rád Rusko 30 386
  4. Ján Šeďo: Kto vie, kde sa hrabal predtým a potom deťom rozdával zmrzlinu... 16 062
  5. Ján Šeďo: Nové ruské zbrane sú desiatky rokov pred zahraničnou konkurenciou... 9 177
  6. Marek Strapko: Investigatívec Fico našiel novú paru 6 444
  7. Peter Remeselník: Ako hodnotíte tento dôkaz v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Vy ? 5 484
  8. Ján Valchár: Russkij korábľ pošól naChurs 4 868
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 62. - Arktída - Špicbergy alebo Svalbard?
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 61. - Arktída - Jan Mayen, nenápadný ostrov s pútavou minulosťou
  3. Monika Nagyova: Každá rodina má svojho gamblera
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 60. - Kapitán Henry Hudson a jeho štyri expedície v rokoch 1607 - 1611
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 59. - Po kom bol pomenovaný Drakeov prieliv?
  6. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  8. Monika Nagyova: Moje blogovanie dosiahlo plnoletosť. Čitatelia mi občas dajú zabrať.

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu