ených áut. Predstavitelia obce sa o zámere firmy Kovodrecycling dozvedeli už pred dvoma rokmi. Otázne je, prečo sa problém dostáva do popredia až teraz.
Poslanci ešte na decembrovom zastupiteľstve v roku 2004 nevydali súhlasné stanovisko k podnikateľskému zámeru, o ktorom ich vtedy informoval výkonný riaditeľ firmy Ján Zvonček. Argumentovali tým, že podklady, ktoré dostali, boli nedostatočné a preto sa k nemu nebolo možné vyjadriť. Hoci obecný úrad odmietol vydať stavebné povolenie, firma začala s búracími prácami.
Občania, ktorí bývajú neďaleko, sa však začali sťažovať na nadmerný hluk. „Pracovalo sa tam cez soboty i nedele. Donedávna sme mali prach z niklovky, zožierala nás a teraz toto,“ posťažoval si jeden z obyvateľov. Nespokojnosť občanov a niektorých poslancov vyústila do petície, pod ktorú sa podpísalo približne 500 ľudí. Okrem iného sa v nej uvádza, že silne zdevastované a zničené územie bývalej Niklovej Huty je podľa územného plánu obce vyčlenené na priemysel a výrobu. Avšak výlučne za podmienky, že firmy, ktoré tu sídlia nielenže nezhoršia životné prostredie, ale budú svojou činnosťou postupne ozdravovať dotknuté územie. Likvidácia autovrakov vybudovaná v tomto areáli je v absolútnom rozpore s uvedenými podmienkami a je protizákonná. Firma má pritom v pláne vybudovať v areáli parkovisko na odstavenie starých vozidiel. Tie by sa po demontáži spracovali pomocou trhacieho mlyna. „Ide o drviaci stroj, ktorý je dovezený z Anglicka. Je predvádzací, prakticky ešte nebol používaný. Nehrozia tam však žiadne vibrácie. Robia sa na nich odprašovacie zariadenia a zaistili by sme aj protihlukovú bariéru. Naše stanovisko je v súlade s legislatívou. Nechceme znepríjemňovať život obyvateľom v obci. V konečnom dôsledku sú hlučnosť a prašnosť riešiteľné. Nemôžeme predsa zvýšiť normu hluku, už len kvôli našim zamestnancom ,“ vysvetlil nám Zvonček.
„Je to absolútne neprípustné, aby to tu bolo. Neexistuje, aj keby to mal riešiť najvyšší súd alebo medzinárodné orgány,“ reagoval starosta obce Ján Vranka. „Je to tristo metrov od obytnej zóny. Fándlyho i Cukrová ulica budú zaťažené hlukom a prachom. Predtým sme nemali právo rozhodovať o niklovke a teraz má byť Slovensko parkoviskom Strednej Európy,“ posťažoval si. „My sme im ponúkali pozemok päť kilometrov od obytnej zóny,“ dodal. Problém spočíva aj v tom, že podľa kompetentných je projekt v rozpore s územným plánom obce, ktorý ráta v neďalekej časti s novou bytovou výstavbou. „Ak tu budeme mať túto firmu, tak nám tú zónu zasiahne,“ skonštatoval predseda Komisie výstavby a životného prostredia v Dolnej Strede Vladimír Vaško.
Ten sa bol spolu s členom občianskych aktivistov Vladimírom Tomčányim pozrieť aj v Kendiciach pri Prešove, kde existuje podobná prevádzka.
„Je tam obrovský hluk a prach. To, čo ide z komína, nie je dym, ale hrdza a lak. Spočiatku sme si mysleli, že stroj pracuje na báze lisu, ale on tie autá drví. Stále nám hovoria, že berú do úvahy stav, ktorý u nás bol pred rokom 1993. Vtedy tam tam pracovala niklovka, mleli guľové mlyny a robili bordel. Lenže to sa nedá porovnávať. Keď skončili, mali sme relatívny kľud. Aj pôda, ktorá bola kontaminovaná sa sama regenerovala,“ dodal Vaško.
Zvonček však tvrdí opak. „Títo ľudia spochybňujú našu štúdiu. Problém možno spočíva v tom, že nás vnímajú ako konkurenciu. Tá pôda je kontaminovaná do päť až osem metrov a oni chcú na tejto pôde vystavať deväťdesiat rodinných domov. Nech rozhodnú súdy a prokuratúra,“ povedal riaditeľ spoločnosti, ktorá
už zainvestovala 200 miliónov korún. Ide pritom o pol miliardový projekt.
Ako dodal, existujú aj iné lokality, kde by o podobné centrum bol záujem.
Neskrýval tiež ľútosť nad tým, že celý problém sa vytiahol v čase volieb. Vaško však svoju zaangažovanosť proti spracovateľskému centru druhotných surovín v súvislosti s voľbami popiera. Podľa aktivistov je okolie bývalej Niklovej huty v katastrofálnom stave. Pre občanov je neprijateľné akékoľvek ďalšie zhoršovanie. „Potrebujeme pomôcť so zatrávnením šesť ton luženca s odstraňovaním následkov trpko slávnej niklovky,“ uvádza sa na internetovom portáli obce. Obávajú sa, že aj v prípade hlukovej bariéry by sa hluk odrážal späť do obce. Okrem toho vnímajú aj prípadnú hrozbu, ktorou by mohol byť pokles súčasnej hodnoty nehnuteľností. Obec sa už v súčasnosti snaží znížiť množstvo ťažkých a nákladných áut, ktoré cez ňu nepretržite prechádzajú.
Záťažou by preto podľa nich mohlo byť aj doprava, likvidovanie, skladovanie a odvoz desiatich tisícov autovrakov ročne.
Petra Nagyová
