Dlhých 197 dní čakala futbalová Trnava na návrat svojho kapitána Mareka Ujlakyho na trávnik v najvyššej súťaži. Ten to zvládol spôsobom „prišiel som, videl som, zvíťazil som.“ Trnava počas jeho prítomnosti ožila, hrala umnejšie a bola bojovnejšia. V prípade Mareka Ujlakyho sa pravdepodobne napĺňa idea kultu osobnosti. Rozhovory poskytoval so spokojným úsmevom na perách.
Čakala Trnava na váš príchod, aby v desiatom zápase v rade pretrhla smolu a vyhrala?
„Vyšlo to tak, že som nastúpil a vyhralo sa. Lenže Trnava potrebovala vyhrať, či už s Ujlakym alebo bez neho. Dnes sme potrebovali tri body.“
Aký to bol pocit nastúpiť proti súperovi, ktorý vás v podstate „odrovnal“ z hry na viac ako pol roka?
„Opravím to, Nitra ma neodrovnala. Odrovnalo ma zranenie. Ja som ani nevnímal, že dnes budem hrať proti Nitre. Nemyslel som na to, že sa mi zranenie stalo v zápase s týmto mužstvom, ale myslel som na to, ako zareaguje noha, či to vydrží. Naplno som trénoval len dva týždne a pociťoval som bolesti.“
Sú teda vo vašej súčasnej kondícii nejaké resty?
„Resty sú určite, v 80. min som mal toho dosť. Nedá sa nastúpiť po takej dobe a zranení s tým, že nebudem myslieť na nohu. Tvrdým súbojom som sa aj snažil vyhnúť.“
Váš gól prišiel po dohodnutom signále alebo naslepo?
„Hrali sme to nakrátko, bol tam priestor...(smiech) a padlo to. Mal som tušenie, že gól dám.“
Ako teraz vidíte situáciu Trnavy v súvislosti s bojom o postup do prvej osmičky?
„Pre nás je teraz kľúčový každý zápas. Keby sme dnes len remizovali, bolo by všetko stratené. Kľúčový bude zápas v utorok proti Interu aj v sobotu doma proti Trenčínu.“
Tatiana Čuperková